Americká stratégia či trest?

Presun amerických základní je vraj veľmi drahý a neúčelný

Prinajmenej od začatia vojny v Iraku sa začali množiť fámy, že Američania presunú svoje vojenské základne zo západnej Európy alebo aspoň časť z nich. Pre krajiny ako Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, ktoré boli maximálne ústretové voči americkým požiadavkám pri riešení „irackej otázky“, nastal čas, aby najsilnejšiu veľmoc na svete presviedčali o výhodnosti presunu základní práve na ich územie. Záujem prejavilo aj Slovensko, a táto otázka sa prediskutovávala aj v Českej republike. Americký denník New York Times (NYT) však minulý týždeň vo veľmi kritickom článku uviedol, že táto stratégia - presun základní na východ - je nesprávna a zakladá sa na dvoch mylných predpokladoch.

Zdroje z Pentagónu tvrdia, že to by nebolo preto, že Nemecko, kde sú najväčšie základne, nešlo USA poruke v irackej otázke, ale že výhodou posunutia vojenských základní ďalej na východ Európy by bolo ušetrenie výdavkov a zároveň operačné základne US Army by boli bližšie ku krízam v citlivých zónach Blízkeho východu a Strednej Ázie, čo by zvýšilo operatívnosť amerických jednotiek. Podľa denníka NYT sú oba dôvody nepodložené. Pentagón každý rok platí okolo sedem miliárd USD na údržbu svojich vojenských báz v Nemecku. Najväčšou základňou je Ramstein, ktorá sama spotrebuje takmer miliardu dolárov, ostatné, menšie základne, stoja v priemere 240 mil. USD ročne. Za túto sumu sa dá kúpiť nová bojová stíhačka F/A-22. Z hľadiska nákladovosti týchto základní však treba poznamenať, že boli vystavané za nemecké peniaze, mnohé z nich ešte v časoch studenej vojny, keď sa Nemecko vďaka americkej prítomnosti cítilo istejšie pred napadnutím zo strany Sovietskeho zväzu. Teraz, ak by USA chceli vybudovať nové základne v iných krajinách alebo zmodernizovať tie, ktoré im ponúkajú, náklady by hradili Američania. Okrem toho niektoré opustené vojenské základne v postkomunistických krajinách sú problematické z hľadiska ekológie, môže tam byť toxický odpad, nevybuchnutá munícia či staré chemické zbrane. Je síce pravda, že v týchto krajinách sú životné náklady nižšie ako napríklad v Nemecku, mnohé veci by boli pre Američanov lacnejšie, na druhej strane však tieto chudobné krajiny by nemali záujem spolupodieľať sa na údržbe a financovaní amerických základní tak, ako to robili Nemci.

No a nakoniec aj proces uzatvorenia terajších základní v západnej Európe je finančne náročný. A okrem toho, čo s desiatkami či stovkami amerických vojakov a dôstojníkov z týchto základní, ktoré majú zmiešané manželstvá? Ťažko predpokladať, že rodiny týchto vojakov budú ochotné sťahovať sa do Rumunska či Bulharska. A ani v USA nie sú zdroje na rozhadzovanie, teda na výstavbu desiatok bytov či domov (a ešte škôl a jaslí) pre vracajúcich sa dôstojníkov aj s ich rodinami z Nemecka... Podľa niektorých expertov aj dosah na morálku vojakov by bol nemalý, lebo novozamýšľané vojenské základne už nebudú pohodlnými „mestečkami v meste“ s možnosťou dlhodobého pobytu, ale skôr výcvikové tábory s prísnym režimom, kde po niekoľkých mesiacoch drilu môže nasledovať operatívne nasadenie kdesi na Blízkom východe. To, pravdaže, predvída skôr odlúčenie na dlhší čas od rodín ako spoločné bývanie s nimi na základni či v jej okolí.

Newyorský denník zároveň spochybňuje aj argument geografickej blízkosti k „horúcim zónam“ sveta. Áno, východná Európa je bližšie k Strednej Ázii či Iraku ako Nemecko, čiže vojaci sa do konfliktných regiónov dostanú naozaj skôr. Je to však výhoda vraj iba pre operácie ľahkého nasadenia, lebo zbrane ťažkého kalibru, teda tanky a delostrelectvo, sa väčšinou presúvajú na bojiská na amerických bojových lodiach. To si, pravdaže, vyžaduje prístup železnicou a nákladnými autami k moru do prístavov a k tomu adekvátnu cestnú infraštruktúru, ktorá však v postkomunistických krajinách oveľa zaostáva za realitou západoeurópskych štátov.

Sériu nepríjemných otázok zakončuje denník tou, že ak sa Pentagón predsa len rozhodne presunúť svoje základne viac na východ, prečo potom chce nechať 12 000 vojakov vo Veľkej Británii, ktorá je už naozaj ďaleko od spomínaných konfliktných regiónov? Keďže podľa denníka NYT presúvanie základní v konečnom dôsledku neušetrí veľa peňazí americkým daňovníkom a geografická blízkosť je iba parciálne strategicky výhodná, možno je hlavným dôvodom predsa len niečo iné. To, čo Washington oficiálne popiera. Potrestanie „starej Európy“, ktorá nesúhlasne vnímala nové vojenské angažovanie sa Američanov na Blízkom východe. Bol by to drahý trest a kto vie, či naozaj účinný...

Iaromír Novák