Slovenský prískok do Európy

Rýchlosť rastu HDP bude tým lakmusovým papierikom

Rádovo nižšia konkurenčná schopnosť Slovenskej republiky v porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie predstavuje z hľadiska nášho vstupu do únie riziko, ktorého eliminovanie si vyžiada dlhšie prípravné obdobie, ako sa doteraz predpokladalo. To je najpodstatnejšie riziko, na ktoré upozorňujú svorne opoziční i koaliční politici. Tak, ako sa Slovensko intenzívne pripravuje na svoj vstup do únie, tak by sme nemali zabúdať na nevyhnutné druhé ekonomické kodanské kritérium, ktorým je schopnosť zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily v rámci únie. Prah konkurenčnej zrelosti vstupu SR do EÚ je asi v rozpätí 65 až 75 percent priemeru HDP na jedného obyvateľa v krajinách EÚ, pričom v roku 1999 dosahovalo Slovensko (podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj - OECD) vzhľadom na paritu kúpnej sily asi 47 % priemeru EÚ. Slovensko už vlastne jednou nohou v únii stojí. Čerpáme európske zdroje a prijali sme niekoľko európskych zákonov. Tou druhou do nej nevkročíme ani po oficiálnom prijatí. Viaceré štáty únie si budú naďalej chrániť svoje trhy. Preto potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa občania Slovenska stanú skutočnými občanmi únie a budú bez všetkých obmedzení naplno využívať výhody zjednotenej Európy. Hoci prvého mája na budúci rok v prípade vstupu nenastane eurošok, zmenám sa nevyhneme. Napríklad clá už nebudú putovať do štátneho rozpočtu, ale do bruselskej spoločnej pokladnice. Zrejme najradikálnejšie novoty pocítia poľnohospodári.

Významné je riziko rastu cien vyplývajúce z rozdielnych cenových hladín. SR mala totiž v roku 1999 iba 34-percentnú úroveň cenovej hladiny EÚ a len 29 % cenovej hladiny Nemecka. To bude podľa analýzy možné riešiť rastom reálneho zhodnocovania kurzu slovenskej koruny na základe rastu produktivity práce. Ďalšie riziká predstavuje očakávaný rast nákladov a deregulácie cien, ako aj riziko mzdového rastu. Produktové riziko predstavuje hrozbu, že sa nepodarí zvýšiť kvalitatívnu konkurenčnú schopnosť na úroveň uvedeného prahu konkurenčnej zrelosti. Pri najoptimistickejšom „šesťpercentnom“ variante rastu HDP by Slovensko dosiahlo v tomto ukazovateli 70 % priemernej úrovne EÚ v roku 2015. Ak by ekonomika rástla tempom päť percent ročne (vzhľadom na jedného obyvateľa), trvalo by dosiahnutie tejto hranice do roku 2021, a v prípade umiernenej prognózy štvorpercentného rastu do roku 2036. Priemer EÚ (teda jeho 100 %) by sa v rámci uvedených alternatív dosiahol v roku 2027 (čiže za 23,6 roka - pri šesťpercentnom raste), v roku 2037 (za 34,3 roka pri 5 %) alebo v roku 2066 (za 62,9 roka pri 4-percentnom raste). Tieto skutočnosti dokumentujú nesmiernu náročnosť cieľa, aby sa SR v budúcich desaťročiach zaradila medzi hospodársky vyspelé krajiny sveta.

Eleonóra Bujačková

Graf:

Miera nezamestnanosti v krajinách EÚ (%)

EÚ 15 7,5

Belgicko 7,3

Nemecko 8,2

Španielsko 11,4

Holandsko 2,8

Rakúsko 4,1

Slovensko 19,4

Zdroj: MPSVR SR

Graf: Hd

Hustota ciest na 1000 štvorcových kilometrov

EÚ 15 15,8

Nemecko 32,0

Španielsko 16,4

Holandsko 57,5

Rakúsko 19,2

Belgicko 55,1

Slovensko 6,0

Zdroj: SSC

Graf: Hd