Vrásky z byrokracie

Úvaha Jána Reháka

Vláda úradov je nielen doslovný preklad pojmu byrokracia, ale často aj smutná realita. Pritom v dejinách išlo vždy o vládu nad úradníkmi, ktorí majú byť iba vykonávateľmi rozhodnutí politickej moci. Schizofrénia sa prejavuje aj vo fungovaní úradníctva, ktoré kolíše medzi výkonným strojom a povestným tvrdohlavým a nevypočítateľným molochom. „Nemá zmysel sa ma vypytovať,“ odsekla do telefónu pracovníčka istého tlačového odboru. Aj keď sme už zvyknutí na agresívne úradníctvo, spytujúci sa kolega namietal: „Myslel som si, že poskytovať informácie je vaša práca.“ Úradníčka sa urazila, telefón onemel. Problém s úradníckym šimľom nemajú iba mladé generácie, ale aj ich vzory. Za prototyp západnej byrokracie sa považuje aparát Európskej komisie. Ten má pritom iba o čosi viac zamestnancov ako ministerstvo niektorého väčšieho štátu EÚ.

Byrokracia je systém, ktorý je založený na funkčnej deľbe práce a rozdeľovaní kompetencií. Má nezaujato spravovať verejné záležitosti, definoval jej ideálny typ zakladateľ súčasnej sociológie Max Weber. Všeobecne sa však byrokracia chápe ako prebujnený správny aparát, ktorý vedie k neúčinnosti a zneužívaniu moci. Napokon, už Karol Marx ju ponímal ako prostriedok triednej nadvlády. Iróniou je, že práve v krajinách kde vyznávali marxizmus, charakterizovala byrokracia celú spoločnosť. Dnes západní politológovia zdôrazňujú, že z dobrého sluhu sa ľahko stáva zlý pán. Tým, že úradníci majú trvalú kontrolu nad informáciami, získavajú moc frustrovať a manipulovať politikov, ktorí by pre nich mali určovať pravidlá. Preto mnoho stúpencov otvorenej vlády žiada verejný prístup k dokumentom vlády. Iní navrhujú čo najširšiu privatizáciu verejných služieb.