Zodpovednosť a kontrola

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hospodárstvo je mechanizmus s veľkou zotrvačnosťou, a pokiaľ v tomto roku „siahneme až na dno“, bude to prísľub, že by sme mohli očakávať už iba rast. To nám, žiaľ, nehrozí. Stačí sa pozrieť na stav podnikov a bankovníctva, ktoré má byť tým nevyhnutným ekonomickým predátorom a zároveň má efektívne púšťať financie do zdravých podnikov na ich rozhodujúci rozvoj. Keď k tomu prirátame nie vždy razantnú vládnu politiku, miešaný koktail vnútorných hádok, nie je priveľa možností na riešenie súčasných problémov. To, že máme prebujnenú štátnu administratívu, je už iba dokresľujúci detail. Máme jedinú istotu, malú, a tým aj nevyhnutne otvorenú ekonomiku, ktorá pociťuje každú globálnu krízu a súčasnú svetovú depresiu. Aj posledné mesiace tohto roka budú sprevádzať problémy na trhu práce, zvýšené sociálne napätie. Rast miezd a ich výška u manažmentu pološtátnych, monopolných a prešustrovaných podnikov sú do neba volajúce. Iba úspešný a ziskový podnik môže dobre platiť, a tak by to malo byť vo veľkej banke i v poslednej obuvníckej dielni. Neviňme teda vládu, že odštartovala razantné reformné kroky, kontrolujme však jej vlastné hospodárenie a obmedzenie výdavkov.

Doslova na lekárnických váhach treba zvažovať konkrétnu pomoc podnikom. Pomáhať možno iba tým, ktorí majú šancu prežiť s jednorazovou pomocou, nie napojením sa na štátny rozpočet. Azda neexistuje sféra, v ktorej by dnes nehrozila korupcia či politické „kamarádičkovanie“. Vyplakávať sa nevyplatí, treba konať. Štát musí razantnejšie uplatňovať svoje vlastnícke práva v podnikoch, predovšetkým vymenovaním špičkových odborníkov, ktorí predložia plán svojej činnosti a budú sa za jeho plnenie pravidelne zodpovedať. Štátny rozpočet musí byť vyrovnaný, to nie je žiadna pravicová fráza. Nie je nič horšie, ako keď štátny či iný úradník začne rozdávať zákazky. Konkrétny vlastník šetrí každú korunu na rozdiel od úradníka, pretože čím vyššia cena dodávky, tým vyšší úplatok. Treba si uvedomiť, že ide o štátny dlh, teda o peniaze, ktoré my, daňoví poplatníci, budeme musieť platiť. Preto banky vždy radšej požičajú štátnemu úradníkovi a pre podniky zostane menej zdrojov na ich rozvoj.

Každý z nás má svoj podiel zodpovednosti, primeraný postaveniu a zaradeniu. Pokúsme sa teda brať na zodpovednosť tých, ktorí stav ekonomiky a morálky majú takrečeno v „popise“ práce.