Domáce aj zahraničné úlohy

Zo stanoviska k Zásadám novelizácie zákonov upravujúcich komory

Vláda SR 3. 9. 2003 prerokovala a schválila Návrh zásad novelizácie zákonov upravujúcich komory. Uvedenými zásadami stanovila kritériá, že „zákonom budú ustanovené len komory regulovaných profesií a komory, na ktoré je prenesený výkon verejnej moci (komory ex lege) s povinným členstvom. Pôjde o profesijnú komoru ako verejnoprávnu inštitúciu zriadenú štátom, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach svojich členov“. Ostatné komory, či už profesijné alebo prierezové, navrhuje zrušiť, zrušením alebo novelizáciou zákona, ktorým boli zriadené s tým, že podľa Ústavy SR majú záujmové skupiny právo združovať sa s cieľom ochrany svojich hospodárskych a sociálnych záujmov v dobrovoľných združeniach na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Medzi tieto komory bola zaradená aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Zdôvodnenie, že ministerstvo spravodlivosti vychádzalo predovšetkým z obmedzenia miery korporativizmu deklarovanej v programovom vyhlásení vlády v prípade SOPK nie je na mieste. SOPK je otvorenou organizáciou s nepovinným členstvom a jej členom sa môže stať každá právnická a fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a aj z komory slobodne vystúpiť. Svojou vnútornou štruktúrou a organizáciou komora predstavuje demokratickú inštitúciu občianskej spoločnosti s demokraticky volenými orgánmi na úrovni centra aj regionálnych komôr, celou členskou základňou. Rozhodnutia orgánov komory sú záväzné pre členov, ktorí na princípe dobrovoľnosti súhlasili s podmienkami členstva v SOPK. Navyše služby a aktivity, ktoré komora vyvíja v súlade so zákonom, ktorým bola zriadená, využívajú alebo sú v prospech všetkých podnikateľov.

Vládou SR prijaté zásady nevychádzali z komplexnosti pôsobenia SOPK v spoločnosti ako celku a postavili ju do polohy lobistickej organizácie podnikateľskej sféry. Táto však svoje aktivity nepodriaďuje úzkym skupinám, ale rozvoju podnikania a ekonomiky ako celku. Samozrejme, v prospech celospoločenských záujmov a potrieb, a to v domácom i zahraničnom rozmere. V tomto smere sa opiera o názory a potreby podnikateľskej sféry reprezentovanej nielen vlastnou členskou základňou, ale aj spoluprácou s inými podnikateľskými organizáciami o celú podnikateľskú sféru. Práve tento prístup vylučoval a vylučuje, aby sa v jej aktivitách prejavovali skupinové záujmy a SOPK prísne dodržiava princíp apolitickosti. Práve cez prezentáciu často aj rozličných názorov podnikateľskej sféry na výkon a formovanie politík sa snažila a snaží pomôcť politickej moci vyhnúť sa možným rizikám a formovať tak hospodársku politiku, ktorá by bola v prospech podnikania a spoločnosti. Tým sa do určitej miery vytvára aj zodpovednosť hospodárskej sféry za rozvoj podnikania.

V tejto súvislosti treba upozorniť, že takýto prístup je možný len preto, že SOPK je inštitúciou zo zákona, ktorý presne reguluje oblasti spolupráce štátnych orgánov a SOPK v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, a tým vlastne môže pôsobiť ako inštitúcia pracujúca vo verejnom záujme, nepodliehajúca politickým a hospodárskym záujmom lobistických skupín.

SOPK od svojho znovuzriadenia v roku 1992 pôsobí v SR ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá plní aj funkcie v oblasti medzinárodného obchodu: overovanie pôvodu tovaru a skutočností dôležitých v medzinárodnom obchode, vydávanie ATA karnetov, potvrdení o vzniku udalostí „vis major“, legalizácia, overovanie konzulárnych faktúr, superlegalizácia a rôzne ďalšie dokumenty pre vývoz. V neposlednom rade je podieľanie sa na tvorbe a aplikácii medzinárodných zvyklostí (zvykového práva platného v medzinárodnom práve súkromnom) v úzkej súčinnosti s Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži ako univerzálnou svetovou organizáciou.

Významnou súčasťou SOPK je činnosť jej Rozhodcovského súdu, ktorý rieši spory vznikajúce v hospodárskom a obchodnom styku. Veľká časť týchto prípadov sú hlavne spory s medzinárodným prvkom na základe rozhodcovských doložiek našich a zahraničných firiem. Spochybnenie doteraz podpísaných rozhodcovských doložiek v kontraktoch a príslušnosti tohto súdu by viedlo k právnej neistote a poškodilo by kredit Slovenska ako legislatívne stabilnej krajiny.

Členstvo v SOPK je od roku 1996 dobrovoľné, otvorené všetkým podnikateľským subjektom (nie je uzatvorené) a nemá charakter, ktorý by negatívne obmedzoval hospodársku súťaž. Naopak, SOPK aktivuje hospodársku súťaž a tvorbou etických zásad podnikania vytváraním reglementov a obchodných zvyklostí na národnej a medzinárodnej úrovni, ale najmä ich implementáciou v podnikateľskej praxi, pôsobí na dodržiavanie zásad hospodárskej súťaže a slobody trhu v rámci zákonných ustanovení.

Príprava vstupu Slovenskej republiky a jej následné členstvo v EÚ si jednoznačne vyžaduje silnú podnikateľskú štruktúru, ktorá v spolupráci s príslušnými európskymi inštitúciami a so združením európskych a obchodných a priemyselných komôr Eurochambres zabezpečí prípravu slovenského podnikateľského stavu na vstup do spoločného trhu EÚ a následne bude garantovať presadzovanie jeho záujmov na jednotnom európskom trhu. Tak to robia národné obchodné a priemyselné komory všetkých súčasných 15 členských krajín EÚ, ale aj budúci noví členovia, ktorí vo väčšine prípadov majú už svoje zastúpenia v Bruseli. Pritom legislatívna pozícia týchto obchodných a priemyselných komôr bez ohľadu na to, či majú povinné alebo nepovinné členstvo, je jasne zákonnou formou v jednotlivých krajinách definovaná. Zrušenie zákona o SOPK by z našej komory nielenže vytvorilo nerovnocenného partnera, ale negatívne by ovplyvnilo silu slovenského podnikateľského sektora tak v európskom, ako aj globálnom prostredí. Zrušenie a znovuvytvorenie SOPK by znamenalo tiež zložitý proces sukcesie členstva v medzinárodných štruktúrach, ako aj 86 bilaterálnych dohodách podpísaných s národnými komorami krajín, ktoré sú rozhodujúcimi obchodnými partnermi SR.

SOPK je najstaršou komorovou inštitúciou s viac ako 150-ročnou históriou na území Slovenska. Je to skutočne národná inštitúcia, ktorá v každom období svojej existencie intenzívne pôsobila nielen na rozvoj ekonomiky a obchodu, ale aj na rozvoj celej spoločnosti a jej medzinárodných vzťahov. V celej dlhej histórii obchodných a priemyselných komôr na Slovensku sme zatiaľ zažili len jeden pokus o ich likvidáciu a to v roku 1949 - ako súčasti znárodňovacieho procesu, keď ich ako inštitúcie kapitalistického charakteru zrušili. Vzhľadom na negatívne medzinárodné dôsledky, hlavne v oblasti zahraničného obchodu a verejnoprávnej pozície vo vydávaní dôležitých medzinárodných dokumentov, bola činnosť formálne po niekoľkých mesiacoch začiatkom päťdesiatych rokov vo vtedajšom Československu obnovená.

Jej súčasný legislatívny rámec, ktorý upravuje jej pôsobenie osobitným zákonom, stanovuje nepovinné členstvo a definuje úlohy, ktoré v oblasti podnikania plní. Na plnenie svojich funkcií, ktoré majú celospoločenské a medzinárodné funkcie, si vytvára vlastné finančné zdroje bez akýchkoľvek nárokov na prostriedky štátneho rozpočtu. Právna úprava činnosti SOPK plne zodpovedá pozícii partnerských komôr tak v EÚ, ako aj v globálnom meradle a jej zmena by znamenala stratu najdôveryhodnejšej slovenskej podnikateľskej inštitúcie, ktorá výrazne pomáha presadzovaniu záujmov Slovenska v zahraničí vrátane orgánov a inštitúcii EÚ.

Predstavenstvo SOPK