Magnetom pre investorov

Čína priťahuje investície napriek globálnym rozruchom

Už sme si na to asi všetci zvykli. Teda aspoň do takej miery, do akej sa dá. Zo všetkých strán sa na nás valia slová pokles, recesia, stagnácia, prepad... Posledné obdobie globálnemu ekonomickému rozvoju veľmi neprialo. Prúdu recesie sa však so sebou nepodarilo strhnúť všetky regióny. Zatiaľ čo tie vyspelejšie sa trápia, aby pozbierali sily a vrátili sa cestu vzostupu, práve rozvojové krajiny zaznamenávajú celkom slušné výsledky.

Na svetovej mape regiónov v rozmachu jasne dominuje Čína. Krajina, ktorej rast hrubého domáceho produktu má dosiahnuť tento rok úroveň osem percent, pôsobí doslova ako magnet na zahraničné investície. Najvýraznejším stimulom pre investorov spoza hraníc je lacná pracovná sila, ako aj cena pôdy. Obrovským lákadlom je potenciál najväčšieho národného trhu na svete.

Podľa správy OSN si táto krajina ukrojila z celkových zásob priamych zahraničných investícií (PZI) v období od roku 1982 do roku 2002 6,3 %, keď so svojím objemom 448 mld. USD dýchala na krk tretiemu štátu v rebríčku - Nemecku (452 mld. USD). To v objeme získaných PZI predbehla Veľká Británia (639 mld. USD) a na čele tabuľky stáli USA s objemom 1,35 bilióna USD. Iba o 17 mld. USD menej ako Čína získal Hongkong, ktorý je už súčasťou Číny. Ak by sme teda sčítali ich PZI, celkový objem investícií by predstavoval 880 mld. USD, čo by Čínu posunulo na druhú priečku a priepastný náskok USA by sa výrazne znížil. Podľa štatistík Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) táto perspektívne sa vyvíjajúca ekonomika len za minulý rok prilákala celkové zahraničné investície v objeme 52,7 mld., čím predbehla aj USA. V roku 2003 sa očakáva asi 8-percentný nárast, čo by malo, vzhľadom na predpokladaný pokles objemov prúdiacich do významných ekonomík, ešte posilniť jej náskok a upevniť pozíciu. Zahraničné investície sú pritom hnacou silou ekonomického rastu. Vo vyspelých krajinách je podiel PZI na HDP až na úrovni 20 %.

Tento záujem nie je však iba fenoménom posledného obdobia. Od roku 1997 je táto ekonomika každý rok cieľom pre 40 mld. USD zo zahraničných súkromných spoločností. Podľa čínskeho štátneho tajomníka pre obchod Ma Xiuhonga má Čína väčší priestor a optimálnejšiu štruktúru na pritiahnutie záujmu zahraničných fondov a kvalita investícií zo zahraničia sa stále zlepšuje.

Výrazný nárast zaznamenal v Číne oceliarsky a automobilový priemysel. Medzi producentmi automobilov jej patrí zatiaľ vo svetovom rebríčku ôsme miesto. Jej produkcia sa však v tomto smere bude trvalo zvyšovať, do roku 2006 by mala stúpnuť zo súčasných 3 na 6 mil. vozidiel ročne. Len včera oznámila spoločnosť DaimlerChrysler, že podpísala zmluvu so spoločnosťou Automotive Industry Holding Company a chystá sa tam investovať 1 mld. EUR. Cestu do Číny si tvrdo razia aj výrobcovia mobilnej technológie ako Siemens alebo Alcatel, pretože ide o najväčší trh s mobilnou komunikáciou na svete. Čínska vláda sa tiež chystá umožniť výraznejší prienik investorom do bankového sektora.

Ale ani Čína sa úplne nevyhla nebezpečným svetovým hrozbám. Pomerne tvrdý úder pre ňu predstavoval vírus SARS, ktorý najvýraznejšie zasiahol turistické odvetvie. Epidémia mala negatívny dosah aj na čínsku nezamestnanosť, ktorá je slabým miestom krajiny, predovšetkým vo veľkých mestských aglomeráciách. Dosah SARS-u sa odzrkadlil vo vývoji ostatných makroekonomických ukazovateľov. Napriek tomu sú však predpovedané čísla za tento rok na veľmi slušnej úrovni. Hoci tempo rastu HDP skĺzlo v druhom kvartáli na úroveň 6,7 %, Číne sa za celý rok zrejme podarí pokoriť 8-percentnú hranicu vzostupu.

Ľubica Martauzová