Únia sa už rozhodla, my nie

Poľnohospodári čakajú na odškodnenie, ale na úkor koho?

Ministerstvo pôdohospodárstva vyčíslilo škody v agropotravinárskom sektore, spôsobené cenovým prepadom agrokomodít a nepriaznivým vplyvom počasia, na 2,154 mld. Sk. Uvádza sa to v návrhu na riešenie strát v poľnohospodárskej výrobe v roku 2003, s ktorým minister Zsolt Simon oboznámil zástupcov agropotravinárskej samosprávy. Materiál obsahuje komplexnú analýzu a vyčíslenie strát v agropotravinárskom sektore, ktoré nastali v dôsledku uvedených vplyvov. Uvedenú sumu však rezort nie je schopný vyčleniť z vlastných prostriedkov, preto materiál predloží na rokovanie vlády, ktorá by mala rozhodnúť o kompenzácii škôd poľnohospodárov. Tropické horúčavy a suchá, ktoré toto leto zasiahli veľkú časť Európy, sa negatívne prejavujú na úrode takmer na celom kontinente. Európska komisia v snahe pomôcť farmárom už rozhodla, že 50-percentné preddavky priamych poľnohospodárskych platieb im vyplatí v polovici októbra namiesto novembra. Ponúkne tiež z intervenčných skladov časť zásob ryže a jačmeňa na skrmovanie. Podľa prvých analýz Spoločného výskumného strediska EÚ (JRC) budú straty oproti vlaňajšej úrode od 2 % pri zemiakoch až po 25 % v prípade slnečnice. Výnosy pri pšenici budú o 10 miliónov ton nižšie, čo predstavuje pokles o 6,6 %. Horúčavy poškodili úrodu s výnimkou Škandinávie a Írska. Najviac postihnuté je podľa JRC Portugalsko, kde bude pšenice oproti vlaňajšku menej o 33,3 % a oproti dlhodobému priemeru o 15 %. Taliansko bude mať úrodu o 12,3 % nižšiu oproti priemeru, Francúzsko takmer o 9 %, Nemecko a Veľká Británia približne o 7 %. Experti z JRC pripomenuli, že okrem letných horúčav a sucha na úrodu nepriaznivo vplývala už tuhá zima a jarné mrazy. V dôsledku nedostatočnej úrody bude tiež menej krmiva a očakáva sa preto aj pokles živočíšnej výroby. Naši poľnohospodári v posledných mesiacoch citlivo vnímajú každú možnú zmenu vo financovaní agrosektora. V tomto roku akoby ich sprevádzal jeden problém za druhým, ktoré vyústili do nízkej úrody. Naposledy sa ohradili aj s pomocou Vidieckeho parlamentu (VIPA) voči kráteniu prostriedkov a ich prípadnému presunu na rozvoj infraštruktúry, ani to však nepomohlo. Minister financií SR Ivan Mikloš naznačuje, že ak sa vláda rozhodne odškodniť poľnohospodárov za sucho, pôjde to pravdepodobne cestou viazania výdavkov v iných rezortoch. „V tohtoročnom štátnom rozpočte sa so žiadnym takýmto výdavkom nepočíta. Ak majú byť škody poľnohospodárom uhradené, tak len s tým, že tie peniaze nepoužijeme niekde inde. Takže môže dôjsť napríklad k tomu, že budeme viazať rozpočtové prostriedky v iných rezortoch,“ uviedol Ivan Mikloš. „Pripravíme alternatívy, koľko, v ktorých rezortoch budeme viazať, ak by sme chceli uspokojiť tieto nároky. Potom bude na rozhodnutí vlády,

či to chce

a bude riešiť,“ dodal s tým, že o miere odškodnenia agrorezortu asi rozhodnú diskusie s rezortmi, ktoré majú o časť svojich zdrojov prísť. Riaditeľ slovenského Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blass k tomu dodáva, že OECD síce hlása nevhodnosť zásahov štátu do hospodárstva, ale prax je vo svete často iná. „Aj v USA zaviedli anticyklické dotácie, ktoré sú nato, aby vyrovnávali meniace sa ekonomické podmienky farmárov. Ak dôjde napríklad k poklesu cien, príde k uvoľneniu týchto dotácií, ktoré to farmárovi vyrovnajú,“ hovorí Blass. Vo všeobecnosti je však aj podľa G. Blassa odškodňovanie poľnohospodárov za hotové štátne peniaze veľmi zriedkavé. Musí to byť katastrofická situácia. Skôr sú podľa neho bežnejšie výpomoci vlád pri získavaní výhodnejších preklenovacích úverov. Slovenská vláda naposledy agrosektor odškodňovala za sucho v roku 2000. Išlo až o niekoľko miliárd korún. Vtedy sa však takéto mimoriadne zdroje vláde podarilo uvoľniť hlavne vďaka zisku Národnej banky Slovenska. O kompenzáciách by mala vláda rokovať na budúci týždeň. Či aj rozhodne a či budú poľnohospodári aspoň čiastočne spokojní, by mohlo byť známe o niekoľko dní.

Vladimír Turanský