Revolta mladosti a staroby

Komentuje Eleonóra Bujačková

Často sa zdôrazňuje, že kvalita tej-ktorej civilizácie sa pozná podľa ohľaduplnosti k starým ľuďom. Pri použití tohto kritéria by zlatá medaila najskôr patrila Číne, kde je skon každého kmeťa dôvodom na hlbokú ľútosť, pretože s ním odchádza skúsenosť a múdrosť, ktorú holobriadkovia ešte nenadobudli. Iný názor preferuje agresívnu mladosť, ktorá jediná má právo rozhodovať o veciach verejných. Je pohodlné, hoci nie veľmi etické, smiať sa seniorom a desiť sa agresivity mladosti. Zložitejšie je vnímať posolstvá, ktoré sú nám ostatným adresované. V podstate ich prijať nechceme, pretože sú nám nepríjemné. Vravia nám do očí hneď niekoľko faktov, že hodnoty, ktoré si vysoko ceníme, môžu byť vnímané inými ako úplne bezcenné. A tie, ktoré nepovažujeme za hodné svojej pozornosti, môžu byť cenené inými veľmi vysoko. Individuálna zodpovednosť a sociálny darvinizmus je síce výborná vec pre mladých, zdravých, schopných, pracovitých a dravých jedincov, ale že tí, ktorí žiadne z uvedených kritérií nespĺňajú, ho za taký výborný nepovažujú. A že tam, kde hrozí sociálne vyradenie, sa za svoje skutočné aj domnelé práva začnú biť všetci.

Ekonómia nepozná uspokojivé riešenie problému rozdeľovania. Nepozná ho ani žiadna iná vedná disciplína. A pojem spravodlivosť, hoci bol neraz a mnohými definovaný, patrí skôr do ríše rozprávok ako do modernej ekonomiky. Ak dôchodcovia bojujú o väčší dôchodok, nerobia nič iné než exportéri, ktorí požadujú od štátu proexportnú politiku, živnostníci, ktorí chcú nižšie dane, mladé rodiny, ktoré by chceli príspevok na bývanie či zahraniční investori vyžadujúci si osobitý režim.

Všetci sa združujú do záujmových skupín, vediac, že inak by svoje záujmy nepresadili. Ak nevýhodou seniorov je, že nemôžu argumentovať budúcimi aktivitami, ale bývalými zásluhami, ich výhodou je početnosť. Ak slabou stránkou tých, ktorí sa priečia polícii, je intelekt, vyjadrovacia schopnosť a zrejme aj ochota nastavovať kožu za nie príliš ušľachtilé, v pozadí skryté ekonomické záujmy, ich silnou stránkou je ochota kedykoľvek a s kýmkoľvek sa fyzicky stretnúť. Demokracia je krehká a bez spoločenského konsenzu sa končí vždy a bez výnimky návratom k diktatúre toho, kto v mene všetkých „preperie“. Včas vnímajme signály jej ohrozenia.