Tajomstvo vzniku vesmíru

Pomocou „superucha“ chcú astronómovia rozlúštiť tajomstvo vzniku a prvých rokov existencie vesmíru. Podľa údajov Európskeho južného observatória (ESO) sa má v čilskej púšti Atacama vybudovať „najväčší a najvýkonnejší rádioteleskop na svete“. Na náhornej plošine Chajnantor, vo výške asi 5000 metrov, má byť nainštalovaných 64 najmodernejších antén, každá s priemerom 12 metrov. Podľa plánov by mali byť paraboly schopné pohybu na ploche s priemerom desať kilometrov a zameriavané na pozorovaný objekt. Tento prepojený systém bude simulovať pomyselný mamutí teleskop s desaťkilometrovým priemerom. Systém potom umožní „lov“ aj na tie najnepatrnejšie signály z vesmíru.

Mamutí teleskop však do vesmíru „neuvidí“, bude ho iba „počuť“, pretože bude prijímať žiarenie vo vlnovej dĺžke v ráde milimetrov a menej. Práve žiarenie z kritickej oblasti pomedzia medzi infračerveným svetlom a rádiovými vlnami ukrýva tajomstvo o vzniku galaxií, hviezd a planét po veľkom tresku. Pretože sa tieto javy odohrávajú za závojom hustých a pre svetlo nepriepustných prachových mračien, zostávajú bežným optickým teleskopom, pracujúcim v oblasti viditeľného žiarenia, skryté.

Testovanie prototypu antén sa má začať v roku 2006, zariadenie však bude schopné plnej prevádzky až v roku 2011. Potom chcú astronómovia získavať poznatky z obdobia prvých dvoch miliárd rokov z celkových 14 miliárd existencie vesmíru. Tým sa uskutoční sen ľudstva, je to ako cesta do počiatku všetkých minulostí. Americkí a európski vedci nadšene vravia o „novej etape astronomického bádania“.

Náhorná plošina v púšti Atacama, vzdialená asi 1370 kilometrov severne od čilskej metropoly Santiago, je pre projekt obzvlášť vhodná. Ide o jedno z najsuchších miest na Zemi, oblasť je ľahko prístupná z diaľnice a navyše poskytuje dostatok priestoru.

Vlhkosť vzduchu je najväčším nepriateľom milimetrových rádiových vĺn, ktoré vznikajú pri zrode galaxií, vysvetľuje americký zástupca projektu v Čile Eduardo Hardy. Podľa neho bude možné vďaka projektu vypracúvať presnejšie prognózy vývoja vesmíru i našej slnečnej sústavy.

Projekt ALMA (Atacama Large Millimeter Array, po španielsky duša) bude ESO a americkú agentúru National Science Foundation (NSF) stáť viac ako 650 miliónov eur. ALMA však nebude užitočná iba pre astronómov. Čilský štát získa za 50-ročnú koncesiu nielen právo na desať percent pozorovacieho času, ale aj 700 000 dolárov ročne, ktoré využije na investície do škôl a zdravotnej starostlivosti v blízkych obciach San Pedro a Tocano. Okrem toho sa očakáva, že v oblasti sa bude dariť turistickému ruchu.

(hdc)