Prežijú jazyky?

V súčasnosti sa na Zemi hovorí asi 6500 jazykmi. Podľa pesimistických odhadov v 21. storočí 90 % z nich vymrie. Matematici Steven Strogatz a Daniel Abrams z Cornellovej univerzity v americkej Ithake vyvinuli model, ktorý popisuje a predpovedá zánik jazykov. Predstavili ho v časopis Nature.

Na rozdiel od teórií, ktoré si všímajú zmeny v gramatike, syntaxi a ďalších vlastnostiach jazyka, model Strogatza a Abramsa je jednoduchý. Nevšíma si vzájomné ovplyvňovanie jazykov, ale popisuje iba súťaženie medzi konkurujúcimi si jazykmi.

Každému jazyku priraďuje model dve vlastnosti. Prvou je percentuálny podiel obyvateľstva, ktoré ním komunikuje, a druhou sociálne postavenie týchto ľudí. Platí, že čím viac ľudí nejakým jazykom hovorí a čím vyššie je ich sociálne postavenie, tým väčšie sú šance, že daný jazyk sa presadí pred konkurenčným.

Americkí matematici aplikovali svoj model v 42 regiónoch vrátane Škótska, Walesu, Bolívie a Írska. Obzvlášť drastický príklad zistili v peruánskom Huanucu, kde si konkuruje indiánska kečuánčina so španielčinou. Kečuánčinou síce hovorí veľa ľudí, ale jej sociálne postavenie je také slabé, že drvivá väčšina ľudí začína prechádzať na španielčinu. To má za dôsledok, že mnohé deti nerozumejú svojim starým rodičom.

Model Strogatza a Abramsa nedáva veľkú nádej, že súčasná jazyková rôznorodosť sa zachová do budúcnosti. Ich rovnice jednoducho nepripúšťajú stabilnú rovnováhu medzi dvoma jazykmi. To znamená, že ak si v nejakom regióne konkurujú dva jazyky, jedného dňa jeden z nich ten druhý vytlačí. Tento proces môžu zastaviť len vplyvy zvonka, napríklad štátna intervencia.