Okamžité ukončenie práce

Zamestnávateľ v zmysle novely Zákonníka práce môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú aj okamžite bez uvedenia dôvodu. Zamestnancovi vzniká nárok na náhradu mzdy za dobu, po ktorú mu mal pracovný pomer trvať. Je zamestnávateľ povinný z tejto náhrady mzdy platiť odvody do fondov?

- Od 1. júla 2003 sa novelou Zákonníka práce (ďalej len ZP - zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) čiastočne po novom upravuje aj spôsob skončenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú. Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa podľa § 71 ZP skončí uplynutím tejto doby. Ak však zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Pred uplynutím dohodnutej doby sa pracovný pomer môže skončiť aj inými spôsobmi, teda dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.

Novela ZP od 1. júla 2003 zamestnávateľovi umožňuje okamžite skončiť pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú aj bez uvedenia dôvodu v prípade, ak od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. V takom prípade má však zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za dobu, po ktorú mu mal pracovný pomer trvať.

Vzhľadom na nový spôsob skončenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú vznikajú nejasnosti, či zamestnávateľ i zamestnanec majú povinnosť z tejto náhrady mzdy platiť odvody do fondov. Na určenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia vymeriavacím základom zamestnanca (§ 16 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov) a od 1. 1. 2002 aj na poistenie zodpovednosti za škodu je

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri ovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Na účely zdravotného poistenia vymeriavacím základom zamestnancov (§ 13 ods. 1 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) je

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov,

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľný základ dane,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov.

Na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti vymeriavacím základom zamestnanca (§ 59 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) je

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb,

b) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci z dôvodov všeobecného záujmu, náhrada mzdy z iných dôležitých dôvodov, týkajúcich sa zamestnanca, náhrada mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, náhrada mzdy poskytovaná zamestnancovi za obdobie rekvalifikácie v pracovnom čase, ak je prekážkou v práci na strane zamestnanca,

c) pracovná odmena obvineného vo výkone väzby a odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

d) príjem podľa písmen a) a b) dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní, aj keď tento príjem nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Z uvedeného vyplýva, že náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie, po ktoré mal pracovný pomer trvať, má charakter satisfakcie podobne ako napríklad odstupné a vo svojej podstate nie je príjmom za vykonanú prácu. Vzhľadom na túto skutočnosť, podľa môjho názoru, zamestnávateľ ani zamestnanec z tejto náhrady mzdy poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatia.