Výpoveď a sociálna situácia

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Dostal som oznámenie o zrušení pracovného miesta v súvislosti s racionalizačnými opatreniami. Bola mi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Som jediným živiteľom 5-člennej rodiny s tromi deťmi vo veku 16, 15 a 11 rokov. Dvaja najmladší chlapci sú ťažko zdravotne postihnutí. Stará sa o nich manželka, ktorá nikde nepracuje a nemá žiadny príjem. Môže byť táto moja situácia dôvodom na podanie odvolania proti rozhodnutiu zamestnávateľa?

- Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ktoré taxatívne vymedzuje ustanovenie § 63 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ mohol (do 30. 6. 2003) a naďalej môže (od 1. 7. 2003) dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Zamestnávateľ musí dať výpoveď písomne a výpoveď musí byť doručená, pretože inak je výpoveď neplatná (§ 61 ods. 1 ZP). Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pretože inak je výpoveď tiež neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť (§ 61 ods. 2 ZP). Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať iba s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne (§ 61 ods. 3 a 4 ZP).

Okrem týchto podmienok musel do 30. 6. 2003 zamestnávateľ splniť aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede uvedenú v § 63 ods. 2 ZP, podľa ktorej zamestnávateľ mohol dať zamestnancovi výpoveď, pokiaľ nešlo o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý bolo možné okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ ani jeho nástupca nemali možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,

b) zamestnanec nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Zamestnávateľ do 30. 6. 2003 nesmel dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe (§ 64 ZP), a to

a) v dobe, keď bol zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia až do dňa ich skončenia; pri ochorení na tuberkulózu sa táto ochranná doba predlžovala o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania (liečenia),

b) pri povolaní do služby v ozbrojených silách odo dňa, keď bol zamestnanec povolaný na výkon základnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo povolávacím rozkazom, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z takej služby, pričom uvedené platilo rovnako v prípade civilnej služby,

c) v dobe, keď bola zamestnankyňa tehotná alebo keď bola zamestnankyňa na materskej dovolenke, alebo keď sa zamestnankyňa alebo zamestnanec trvale starali o dieťa mladšie ako tri roky,

d) v dobe, keď bol zamestnanec plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

e) v dobe, keď bol zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.

S poľutovaním musím konštatovať, že v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa, zamestnanec odvolanie nemôže podať.

JUDr. Z. Macková, PhD.

Náš problém úzko súvisí s ustanovením § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 318//1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Spočíva v tom, či sa formulácia druhej vety uvedeného ustanovenia, citujeme „ak prevodcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej predmetom je výstavba alebo predaj stavieb a ktorú nadobúdateľ ďalej prenajíma na základe zmluvy s právom kúpy prenajatej veci“, vzťahuje na oba predtým uvedené prípady (situácie):

- situáciu, že ide o prevod stavby, ktorá je novostavbou, na ktorú bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie,

- a zároveň o situáciu, že ide o dokončenú stavbu a stavba sa doteraz neužívala.

- Vo veci ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov platí, že citované ustanovenie je účinné od 1. 1. 2003. Obsah tohto ustanovenia nám priniesla v poradí šiesta novela zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (zákon č. 516/2002 Z. z.).

Podľa citovaného ustanovenia predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností nie je prevod stavby, ktorá je novostavbou, na ktorú bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, alebo je dokončenou novostavbou, a stavba sa doteraz neužívala, ak prevodcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej predmetom (zákonodarca mal na mysli predmetom činnosti) je výstavba alebo predaj stavieb a ktorú nadobúdateľ ďalej prenajíma na základe zmluvy (zákonodarca mal na mysli predovšetkým nájomnej zmluvy, ale aj inej zmluvy podľa platného Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka) s právom kúpy prenajatej veci. Podmienka osoby (statutu ) prevodcu a nadobúdateľa sa vzťahuje na obe uvedené situácie.

JUDr. Otto Nedveď