Jadrová inflácia v mínuse

Počas druhého prázdninového mesiaca stúpla cenový hladina spotrebného tovaru medzimesačne o jedno percento a v medziročnom porovnaní tak nárast prestavuje 9,2 %, čo presiahlo odhady analytikov. Tie sa pohybovali tesne pod úrovňou deviatich percent. „August bol posledným mesiacom zakomponovávania efektu zvyšovania spotrebných daní počas leta a ako sa ukázalo, aj inflačné tlaky boli najvyššie,“ uviedol analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Najvýraznejší podiel na tomto vývoji majú ceny alkoholických nápojov a tabaku, ktoré medzimesačne vzrástli až o 5,7 %.

Pozitívnym momentom bol 0,7-percentný medzimesačný pokles jadrovej inflácie, ktorá v medziročnom porovnaní dosiahla 2,7 %. Tá je očistená od efektu, ktorý so sebou prináša rast spotrebných daní, čo znamená, že v prípade, ak by ostali sadzby pre spotrebnú daň na nezmenenej úrovni, boli by sme v ôsmom mesiaci svedkami poklesu cenovej hladiny. Podľa V. Pätoprstého má vývoj jadrovej inflácie tiež technické pozadie. „Ceny alkoholu a tabakových výrobkov sa zvyšovali už v predchádzajúcich mesiacoch, a tak je čisto augustový nárast nižší než rast spotrebných daní (započítaný len do augusta), čo umelo znižuje jadrovú infláciu.“

Podľa Jána Tótha z ING Bank je jadrová inflácia dlhodobo nízka aj vďaka výraznému vplyvu cenovej hladiny potravín, ktoré vykazujú iba mierny medziročný nárast. V porovnaní s júlom ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 0,3 %, čo bolo predovšetkým dôsledkom sezónneho poklesu cien zeleniny o 14,5 % a ovocia o 5,9 %. Naopak, za mäso sme na konci augusta zaplatili približne o 4,2 % viac ako v predchádzajúcom mesiaci.

Názory analytikov na budúci vývoj inflácie sa líšia. Zatiaľ čo J. Tóth očakáva, že celková inflácia by sa mala do konca roka blížiť k hranici 9,7 % a za celý rok by mala dosiahnuť úroveň 9,5 %, J. Pätoprstý očakáva od septembra zníženie inflačných tlakov a jeho celoročný odhad je 8,4 %. Posledný vývoj spotrebiteľských cien by podľa analytikov nemal ovplyvniť menovú politiku.

Ľubica Martauzová