|
|||||||||||||||||
Štvrtok 11.Septembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PASTORAČNÁ NÁVŠTEVANajvyšší pre.staviteľ rímskokatolíckej cirkvi Jeho Svätosť Ján Pavol II. na pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera začína dnes štvordňovú pastoračnú návštevu Slovenskej republiky. Je to už tretia návšteva Slovenska a 102. zahraničná cesta v priebehu jeho takmer 25-ročného pontifikátu. Počas štyroch dní Ján Pavol II. dní navštívi štyri mestá (Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Rožňava) a odslúži tri omše pred státisícmi veriacimi. Ján Pavol II. vykonáva pápežský úrad od 16. októbra 1978. Prvý slovanský i netaliansky pápež od čias Hadriána VI., vlastným menom Karol Wojtyla, sa narodil 18. mája 1920 v poľských Wadowiciach. Nemal šťastné detstvo, ťažko sa vyrovnával so stratou matky a staršieho brata Edmunda. V roku 1938 sa s otcom presťahoval do Krakova, kde začal študovať na Jagellonskej univerzite poľský jazyk a literatúru. Bol výborným študentom. Po obsadení Poľska fašistickým Nemeckom a zatvorení univerzity pracoval Karol Wojtyla v zime roku 1940 ako robotník vo vápencovom lome neďaleko Krakova. V roku 1941 ho preložili do továrne v Boreku Falecki. Po otcovej smrti v roku 1944, keď sa zotavil z dvoch úrazov, rozhodol sa stať kňazom. Najskôr študoval tajne teológiu a po oslobodení Poľska v roku 1945 sa zapísal na Jagellonskú univerzitu. V roku 1946 bol vysvätený za kňaza. V roku 1948 získal doktorát na pápežskej univerzite Angelicum v Ríme za dizertáciu o poňatí viery u sv. Jána z Kríža. V rokoch 1948-1951 slúžil ako farský kňaz a potom sa vrátil na Jagellonskú univerzitu, kde študoval filozofiu. V rokoch 1952-1958 prednášal spoločenskú etiku v krakovskom seminári a v roku 1956 ho vymenovali za profesora etiky v Lubline, kde ho začali uznávať ako jedného z popredných poľských etických mysliteľov. V lete 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za titulárneho biskupa v Ombi a v decembri 1963 ho pápež Pavol VI. vymenoval za arcibiskupa krakovského. V tejto funkcii sa prejavil ako protivník represívnej komunistickej vlády. Karola Wojtylu vymenovali za kardinála 26. júna 1967. Z medzinárodného hľadiska sa stal významnou postavou na Druhom vatikánskom koncile (1962-1965). Ako člen prípravnej komisie sa zúčastnil na všetkých štyroch zasadaniach a mal významný príspevok k diskusii o náboženskej slobode. Tvrdil v ňom, že cirkev musí zaručovať iným presne takú istú slobodu myslenia, konania a slova, ako si nárokuje pre seba. Na synode v roku 1971 ho zvolili za člena jej riadiaceho výboru a bol aj členom niekoľkých vatikánskych kongregácií. V októbri 1978 zvolili v konkláve kardináli, ktorí sa nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi, 58-ročného Karola Wojtylu za pápeža 103 hlasmi z celkového počtu 109. Podľa amerického spisovateľa Tada Szulca, autora životopisu Jána Pavla II., si kardinála Karola Wojtylu vybral za svojho nástupcu pápež Pavol VI. Spisovateľ v knihe okrem iného uviedol, že vzostup Karola Wojtylu vo Vatikáne nesúvisí len so stratégiou Pavla VI., ale údajne sa prostredníctvom jeho osoby mali oslabiť aj spory medzi niektorými talianskymi kardinálmi, z čoho vzišlo želanie, aby budúci pápež bol zo vzdialenej krajiny. Nový pápež, podobne ako Ján Pavol I., ktorého meno prijal, upustil od korunovácie. Jeho inaugurácia - ako všeobecného pastiera cirkvi - sa uskutočnila 21. októbra 1978 na Námestí sv. Petra v Ríme. V Chicagu v roku 1980 potvrdil tradičnú cirkevnú náuku o manželstve, antikoncepcii, potrate a homosexualite a podpisom schválil encykliku Humanae vitae Pavla VI. Postavil sa proti návrhom na zmiernenie zákona o kňazskom celibáte. Hoci postoj Jána Pavla II. viacerých sklamal, iní ho považujú za obnoviteľa cirkvi v tom zmysle, že zachoval smer, ktorý sa strácal v posledných rokoch pontifikátu Pavla VI. Pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu potvrdzuje tradičnú náuku rímskokatolíckej cirkvi. Naďalej tvrdo odmieta zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu a potraty. V roku 1993 však rehabilitoval astronóma Galilea Galileiho, roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina. O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách požiadal Ján Pavol II. 12. marca 2000 počas slávnostnej omše v Chráme sv. Petra v Ríme. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a vyjadrenie ľútosti bolo jedným z najvýznamnejších skutkov pápeža Jána Pavla II. Pápež Ján Pavol II. sa od mladosti venoval literatúre. Je autorom 14 encyklík, 11 apoštolských exhortácií, deviatich apoštolských konštitúcií a množstva apoštolských listov. (TASR, jnk) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |