Európa ťahá za kratší koniec

Ekonomika USA rastie vďaka zbrojeniu a vyššej produktivite

Rast ekonomiky Spojených štátov na prvý pohľad niekoľkonásobne prekračuje hrubý domáci produkt (HDP) v jednotnej Európskej únii. Kým hospodárstvo 15 štátov začlenených do EÚ vykázalo za druhý kvartál tohto roka rovnú nulu, ekonomika USA sa s ľahkosťou vyšplhala na úroveň 3,1 %. V čom je príčina takéhoto priepastného rozdielu medzi USA a ekonomikami na starom kontinente?

V prvom rade rozdiel v ekonomickom rate medzi Spojenými štátmi a Európu nie je až taký priepastný, ako sa na prvý pohľad zdá. EÚ podľa utorkovej správy v porovnaní s minulým kvartálom nezaznamenala žiadny rast a eurozóna (bez Veľkej Británie, Švédska a Dánska) v tom istom období dokonca klesla o odhadovaných 0,1 %. Spojené štáty naopak v druhom štvrťroku po revízii vzrástli oproti prvým trom mesiacom o 3,1 %. Tieto čísla však navzájom môžeme len ťažko porovnávať. HDP v USA je totiž prepočítaný na celý rok a dáva nám predstavu, o koľko by sa zvýšil HDP, ak by ekonomika rástla takým tempom ďalšie tri štvrťroky za sebou. Jednoducho to znamená, že hospodárstvo Spojených štátov nerástlo medzimesačne o 3,1 %, ale len o štvrtinu z tohto čísla (0,775 %). Takže kým ekonomika EÚ vykázala v druhom kvartáli 0-percentný rast, na druhej strane Atlantiku hospodárstvo stúplo rovnakým hodnotením o 0,775 %.

Aj keď sa nám rozdiel v ekonomickom raste dvoch najsilnejších regiónov po technickej úprave scvrkol na štvrtinu, predsa len stojí za povšimnutie. Je zaujímavé, že kým Európa stagnuje, v USA už niektorí ekonómi vidia svetlejšie zajtrajšky. Americká radosť nad nečakanými výsledkami HDP za druhý kvartál pomaly upadá. Hneď po prvom zverejnení začiatkom augusta si polepšili tak akcie, ako aj americký dolár. V závere mesiaca sa však nadmerný optimizmus stratil ako para nad hrncom, keď analytikov prekvapili čísla americkej zamestnanosti. Niekoľko rokov nevídaný ekonomický rast na prekvapenie všetkých nesprevádza vytváranie nových pracovných miest. Americká ekonomika síce produkuje viac, ale s menším počtom zamestnancov.

Zároveň je pozoruhodné, že ekonomický vzostup v druhom kvartáli tohto roka bol tvorený najmä vládnymi výdavkami a rastom zbrojárskeho priemyslu. Zbrojársky priemysel sa podľa oficiálnych údajov americkej vlády podieľal na celkovom raste až 56 %. Keby sa odrátal jeho podiel, tak ekonomika by v druhom kvartáli vykázala medzikvartálny rast len asi 0,3 %, resp. 1,35 % (po prepočte na celý rok).

Rozdiel medzi európskou nulou a americkým 0,3-percentným rastom je s najväčšou pravdepodobnosťou otázkou produktivity práce. Americká ekonomika podľa ekonóma Barry P. Boswortha z washingtonského Brookings Institute od oficiálneho začiatku recesie (marec 2001) stratila viac ako 3 milióny pracovných miest a podniky aj v prvej polovici pokračovali v znižovaní počtu svojich zamestnancov. Vďaka tomu môže Medzinárodná organizácia práce (ILO) vo svojej septembrovej správe konštatovať, že rozdiel v produktivite práce medzi Spojenými štátmi a ostaným svetom sa v minulom roku opäť zvýšil. Produkcia na zamestnanca v USA v roku 2002 stúpla o 2,8 %, čo je dvojnásobne viac oproti EÚ (1,2 %) a Japonsku (1,1 %). Celková produkcica na zamestnanca v Nemecku dosahuje len 70 % produktivity v USA a za posledných 5 rokov sa dokonca znížila o takmer 2 percentuálne body.

A to je dôvod, prečo investori veriaci v skoré oživenie svetovej ekonomiky ignorujú starý kontinent a čoraz častejšie sa obracajú k západným brehom Atlantického oceánu.

Marcel Laznia