Biznis pre životné poisťovne

Dôchodková reforma ráta so zapojením komerčnej sféry

Svoj podnikateľský priestor - a to nemalý - si podľa koncepcie dôchodkovej reformy nájdu aj komerčné poisťovne. V prvom rade sa ráta s tým, že jedným z dvoch variantov použitia nasporených a zhodnotených finančných prostriedkov občana pri jeho odchode do dôchodku bude nákup anuity - doživotnej renty v niektorej z komerčných poisťovní. (Druhým variantom je tzv. programový výber, ktorý by tiež mal byť kombinovaný s doživotným dôchodkom.) Okrem toho tu bol návrh, aby sa invalidné poistenie presunulo do komerčných poisťovní takým spôsobom, že dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), ktoré budú spravovať prostriedky druhého, sporivého piliera, uzavrú dohody s komerčnými poisťovňami a v prípade poistnej udalosti (invalidita občana) by poisťovni prislúchalo nielen vyplácanie invalidného dôchodku, ale aj prispievanie na jeho osobný dôchodkový účet (ODÚ) v príslušnej DSS - namiesto zamestnávateľa. Od presunu invalidných dôchodkov do komerčnej sféry sa však pred pár dňami upustilo, a to najmä z obavy, že by sa to mohlo negatívne odraziť nielen na hospodárení Sociálnej poisťovne, ale na stave verejných financií vôbec. Vláda totiž nemieni pripustiť, aby dôchodková reforma ohrozila plnenie maastrichtských kritérií, a tým oddialila prijatie eura. Pokiaľ ide o prípravu poisťovní na poskytovanie doživotných dôchodkov, Roman Holček, viceprezident Slovenskej asociácie poisťovní (SAP), pre Hd uviedol, že anuitu by mali poskytovať tie poisťovne, ktoré majú licenciu na životné poistenie. „V zásade ide o nástroje, ktoré sú k dispozícii, nepredpokladám nejaké zásadné zmeny,“ povedal. Považuje však za možné, že Úrad pre finančný trh, resp. Národná banka Slovenska, na ktorú by mala jeho činnosť prejsť, určí napríklad vyššiu bezpečnostnú maržu než platí v súčasnosti. „Predpokladám skôr zmeny, ktoré zvýraznia bezpečnosť,“ zdôraznil. Poukázal pritom aj na to, že kým k nim prídu prví dôchodcovia - záujemcovia o nákup anuity, uplynie asi 12 rokov, keďže občania si začnú sporiť prostriedky na osobných účtoch v DSS najskôr od 1. januára 2005 a potrvá ďalších aspoň 10 rokov, kým niečo nasporia a budú odchádzať do dôchodku. „Máme pred sebou asi 12 rokov, približne toľko, čo minulo od novembra 1989. Ak sa pozrieme na progres za to obdobie v mnohých oblastiach, musíme aj tu rátať s istým vývojom,“ dodal. Výšku doživotného dôchodku vyplácaného komerčnou poisťovňou ovplyvnia podľa prezidenta SAP Mareka Jankoviča tri faktory: jednak demografický ukazovateľ - vývoj priemerného veku, ďalej úroková miera, ako aj regulačné pravidlá investovania pre poisťovne, ktoré budú platné v tom čase. „Je však ťažké dnes odhadnúť, aký bude vývoj na kapitálových trhoch o 15 rokov,“ podotkol. Trh so životným poistením by podľa jeho názoru nemal byť podstatnejšie ovplyvnený zmenou dôchodkového systému a zavedením sporivého piliera. „Životné poistenie sa bude naďalej vnímať ako doplnková možnosť nasporiť si prostriedky a zároveň byť chránený. Dôchodok je len o sporení, ale v poistení je aj zabezpečenie odškodného pre prípad, že sa poistencovi niečo stane. Dočasne nižší prírastok nových poistencov však môžu zaznamenať v prvom roku, rozhodujúcom na získavanie klientov DSS, pretože je pravdepodobné, že siete predajcov, ktorí sa venujú životnému poisteniu, sa budú viac orientovať na oblasť dôchodkového sporenia.

Zuzana Krútka