Najprv analýza, až potom sa rozhodnú

Rozdrobenosť nesvedčí racionálnemu využitiu možností z ponuky eurofondov

Séria vodárenských dní organizovaná pre jednotlivé regióny Slovenska (začala sa prvým workshopom v druhej polovici júna v Banskej Bystrici a bude ešte v Poprade, Nitre, Trnave a v Žiline) pokračovala v stredu v Košiciach pre východné Slovensko v čase pre samosprávy veľmi zaujímavom. V procese, keď mestá a obce vari s výnimkou Trenčína a Bratislavy očakávajú, že Stredisko cenných papierov zaregistruje akcie vytvorených vodárenských akciových spoločností, čím sa mestá a obce stanú ich vlastníkmi, akcionármi. Zo stretnutia v metropole východu republiky, na ktorom sa zúčastnili okrem primátorov a starostov obcí aj predstavitelia ZMOS, FNM, generálni riaditelia vodárenských spoločností, potenciálnych strategických partnerov i finančných inštitúcií, vyplynulo niekoľko spoločných myšlienok. Predovšetkým podpora tej, ktorú na úvod vyslovil primátor Košíc Zdenko Trebuľa. Aby v prípade výšky aktív (9,9 mld. Sk) a základného imania (7,35 mld. Sk) v poradí druhej spoločnosti zo siedmich možných a počtom 937 akcionárov dokonca vedúcej Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS)

sa nedrobila

podľa parciálnych záujmov, ale aby zostala kompaktná. Iba tak bude mať úspech pri získaní možností účinného financovania z eurofondov a iba tak bude možné dosiahnuť princíp solidárnosti. Pretože jeho rešpektovanie pri rôznom stupni ziskovosti (prípadnej stratovosti) segmentov budúcej vodárenskej spoločnosti môže zabezpečiť záujem východoslovenského regiónu: vytvoriť pre všetkých jeho obyvateľov prijateľné podmienky na život a naopak, nevytvárať rozdiely, na ktoré by doplácali len niektorí. Táto časť Slovenska musí byť pri vstupe do VVS jednotná, preto platí aj dohoda o zoskupení zloženom z primátorov piatich miest, Košíc, Prešova, Humenného, Michaloviec a Moldavy nad Bodvou. Tí budú aj pri ďalších rokovaniach o transformácii vodární a kanalizácií zastupovať región a treba poznamenať, že v tomto zmysle sa už uskutočnilo počas roka niekoľko stretnutí na úrovni príslušných ministerstiev. Dôležitosť súdržnosti podčiarkuje ďalší fakt, že

východ zaostáva

za ostatným regiónom Slovenska v napojenosti obyvateľov na vodovodnú a kanalizačnú sieť. Pred transformáciou vodární z celkového počtu 1147 obcí bolo len 518 napojených na vodovod, čo je niečo nad 45 %, a na verejnú kanalizáciu iba asi polovica obyvateľov. Tieto údaje by mali v najbližšom období aspoň trochu zlepšiť dva projekty pripravované pomocou podporných fondov EÚ (ISPA) na juhovýchode Zemplína a v Košiciach.

Často rezonovala aj myšlienka získať či nemať strategického partnera. Na túto tému odznelo viac názorov a bolo z nich cítiť, že túžba sa mení, a nie je taká akútna ako pred dvoma-troma rokmi. Podľa Stanislava Hrehu, generálneho riaditeľa VVS, v rozhovoroch s primátormi miest a starostami obcí, ktoré patria do VVS, alebo budúcimi akcionármi, odznel jednoznačný záujem zostať spolu, aby sa majetok pochádzajúci z bývalého štátneho podniku dal obhospodarovať spoločne. Otázka prijatia strategického partnera bude závisieť napokon od vôle akcionárov, jeho názorom však je, že VVS momentálne nepotrebuje takéhoto partnera. Úlohou týchto dní je uzavrieť etapu štátneho podniku, prejsť na systém akciovej spoločnosti, teda zmeniť štruktúry i systém riadenia, to je teraz prioritou. Až potom sa môžu akcionári rozhodovať, ktorou cestou chcú pokračovať. Na margo cien vodného a stočného poznamenal, že ešte nie je hotová analýza nákladov. Niekedy v októbri začnú spracúvať všetky

náklady na výrobu

vody za celý rok a až potom bude VVS vedieť požiadať ÚRSO o cenu za vodné a stočné. Podnikatelia, právnické osoby majú vyššie ceny oproti súkromným osobám, nepomer je potrebné vyrovnať a zároveň je každému jasné, že náklady na výrobu vody, ktoré platí občan vo vodnom a stočnom, sú oveľa vyššie. Trend znižovania nákladov a mobilizácie rezerv vo VVS už zaviedli a robia ich podľa daných možností, zisťujú všetky rezervy, kde sa pochybilo v riadení alebo kde sa ešte dá ušetriť na finančných tokoch. Na konci roka dokážu transparentne vysvetliť, o koľko dokázali znížiť náklady na prevádzku vo vodárenskej spoločnosti. Presné výsledky hospodárenia však budú až po vykonaní auditu, vo výročnej správe a účtovnej závierke. Skutočne treba vykonať dôslednú analýzu, a potom na základe jej výsledkov určiť smer postupu, dodal.

Podľa predstaviteľa FNM Antona Bratha ostáva veľmi dôležitým krokom podrobiť stav po transformácii dôkladnej analýze z hľadiska stavu majetku spoločnosti. Až po nej ukáže čas, či je vhodné a potrebné mať strategického partnera. Môžem povedať príklad zatiaľ zo skúseností Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, hovorí. Touto otázkou sa mestské zastupiteľstvo zaoberalo a zatiaľ sa rozhodlo počkať. Ako by sa mali podľa neho správať budúci akcionári, ktorých v prípade VVS bude 937? Bude vhodné, ak sa malé obce združia do väčších celkov, obvodov, aby vytvorili lepšie možnosti na riešenia situácie na valných zhromaždeniach.

S doterajšími postprivatizačnými skúsenosťami sa podelil Miroslav Kyncl, podpredseda predstavenstva SmVaK Ostrava. Povedal, že od roku 1992 do roku 1999 boli vo vlastníctve 200 obcí, ktoré svoje akcie následne predali zahraničným vlastníkom. Dalo by sa povedať, že

tento krok

sa zásadným spôsobom neprejavil na chode spoločnosti a funguje dobre naďalej. Možno, že pri vstupe zahraničných vlastníkov sa niektoré procesy urýchlia, ale systém v zásade, ako bol nastavený, funguje ďalej. Dividendy ešte za obdobie vlastníctva obcí vyplácali a vyplácajú ich naďalej, cenová politika je taká, že majú jednu z najnižších cien v ČR.

Juraj Králik z Veolia Water ako zástupca budúceho možného strategického partnera víta rozhodnutie udržať spoločnosť vcelku. Vstup strategického partnera bude možné jednak ohodnotiť po určitej dôkladnej analýze a po zvážení jednotlivých efektivít vodárenskej spoločnosti a ambicióznom programe, ktorý si pred seba kladie. To znamená, že ak program, ktorý si vypočul, chcú vodári realizovať, bude treba hlboko načrieť do efektivity, rentability a chodu danej spoločnosti, pretože taký program bude treba splácať. To sa prejaví na cene vodného a stočného, čo zaplatí občan. Všetky okolnosti preto treba zvážiť, analyzovať a až bude možné uvažovať o vstupe strategického partnera.

Pripravenosť finančnej pomoci vyjadrila Marianna Soroková, viceprezidentka Citibank (Slovakia). Povedala, že po vstupe Slovenska do EÚ prechádza ISPA na Kohézny fond, kde je stále nutnosť financovania z vlastných zdrojov alebo tzv. kofinancovania minimálne vo výške 15 % projektovaných nákladov. Komerčné banky sú pripravené vstúpiť jednak už vo fáze pomoci pri príprave projektov, ale aj samotného kofinancovania, aby sa úspešne implementovali a využili európske zdroje.

Brian Hill z United Utilities, ktorý má skúsenosti z privatizovaných trhov Európy, považuje za pokrok výsledky, ktoré v poslednom čase dosiahla VVS. Vodohospodárstvo má veľkú pozíciu na celom svete a rád by chcel podnikanie rozšíriť aj na Slovensku. Spoločnosť je presvedčená, že má dosť čo ponúknuť, hlavne pokiaľ ide o zvyšovanie účinnosti a o pomoc dosiahnuť slovenským spoločnostiam európske štandardy. Majú bohaté skúsenosti s privatizáciou vo východnej a strednej Európe a mnohými projektmi už uspeli. Z dlhodobého hľadiska môžu byť aj pre Slovensko strategickým partnerom.

Primátor Moldavy nad Bodvou Štefan Zachariáš sa prejavil aj ako zástupca obcí z údolia Bodvy a tiež ako reprezentant ZMOS. VVS, ktorá sa má vytvoriť, je podľa neho naozaj veľká. Súhlasí s názorom košického primátora, že v takomto združení sa črtá

dobrá budúcnosť

tam žijúcich ľudí z pohľadu zásobovania vodou. Nie je mysliteľné, aby malé obce dokázali efektívne prevádzkovať svoje vodovody. Keďže z údolia Bodvy je zásobovaná vodou aj časť Košíc, mali zo začiatku tendenciu presadzovať oddelenú sústavu, ale nakoniec po rokovaniach sa presvedčili, že zostať spolu bude mať svoje výhody. Teraz nachádzajú pomoc v štrukturálnych fondoch, Kohéznom fonde a keď pripravia projekty podľa požiadaviek, dokážu čeliť zaostalosti vo vodohospodárstve, ktorá v okolí Košíc existuje. Reagoval aj na diskusiu niekoľkých starostov o nastolenej otázke rozšírenia majetku. Obce, ktoré možno postavili vodovody podľa vlastného projektu zo získaných prostriedkov z fondu životného prostredia vari aj bez konzultácií s vodárňami, sú teraz stratové a chceli by nimi zvýšiť základné imanie a získať tým viac akcií v akciovej spoločnosti. Otázkou zostáva, či ich vodárne budú chcieť, lebo aj ony sa musia správať trhovo, čiže treba povedať nahlas, že stratovými investíciami rozšíriť majetok vodárenskej spoločnosti nemá logiku. Bude však na akcionároch, či túto možnosť prijmú. Každý chybný krok bude znamenať, že voda bude drahšia. Čo sa týka strategického zahraničného investora, mali by sme to skúsiť najprv sami, hovorí. Príklady z Česka ukazujú, že síce neuškodil, ale zatiaľ u nás nie je nutný. Teraz je iná situácia, než bola pred niekoľkými rokmi, s privatizáciou je viac skúseností, je možnosť použiť európske fondy, ktoré sú aj

pre nás otvorené,

musíme byť však aktívni a nečakať, že nám naše problémy niekto vyrieši. Špecifikom tejto oblasti je málo vybudovaných vodovodov a kanalizácií na počet obyvateľov, takže môžu vzniknúť škriepky pri určovaní poradia ich výstavby. Dohoda však musí byť, inej cesty niet, z 937 obcí nemôže byť každý prvý. Bude treba spočítať, kde je ich budovanie výnosné, a to uprednostniť, aby profitovanie prinieslo a zakladalo možnosti na ďalšie investície. Peniaze nepustia veľmi špekulovať, a to si musí každý uvedomiť. Veď spoločnosť starostov už dokázala vyriešiť nie jeden kardinálny problém. Rozdrobenosť totiž môže byť prekážkou vo využívaní štrukturálnych fondov, lebo podporované sú veľké akcie, ktoré plošne zastrešia jedno veľké teritórium, kraje, nie iba jednu-dve obce. Nasledujúci podobný workshop je určený pre podtatranský región v Poprade 17. septembra.

Ladislav Kulik