Žili v ústraní - nezabudnuté

Nestáva sa často, že by slovenský knižný trh obohatila publikácia s takou zaujímavou tematikou, ako je dielo bojnického rodáka Jaroslava Perniša Kráľovné v tieni katedrál (IKAR). Ani stručne nemožno vymenovať, a už vôbec nie charakterizovať všetky tie favoritky, ktorým autor vo svojom diele venoval pozornosť. Nemožno však spomedzi nich nevybrať napríklad Alžbetu Uhorskú, ktorá sa narodila v roku 1207 uhorskému kráľovi Ondrejovi II. na Bratislavskom hrade ako jeho tretie dieťa s manželkou Gertrúdou Meránskou, ktorá sa po smrti svojho manžela venovala pomoci chorým a chudobným, aby ju na Turíce roku 1235 vyhlásil pápež Gregor IX. za sväticu. Do zoznamu „svätých“ zaradil roku 1989 pápež Ján Pavol II. sedemstosedem rokov po jej smrti aj Anežku Přemyslovskú, osobnosť mimoriadnych kvalít, presvedčenú, že svojimi činmi verne nasleduje príklad a ideály milovaného a uctievaného svätého Františka z Assisi a zmysel svojho života našla v kláštore.

Sú to iba dve zo žien, ktoré mali dostatok odvahy otvorene bojovať proti dobovým a rodovým zvyklostiam. Všetky sa niečím vyznačovali, niečím vybočovali z radu, prekonali hrádzu predsudkov, cez ktorú sa dovtedy cirkev na postavenie ženy najmä na kráľovských či cisárskych dvoroch pozerala. A tak sa odrazu vo svete mužov objavili výrazné ženské individuality - medzi ne patrí aj plejáda tých, ktoré toto zaujímavé dielo prináša.

Ján Rehák