Začala to vesmírna zrážka

Kombinácia najmodernejšej techniky a desiatky rokov starého ďalekohľadu umožnila americkým astronómom prvýkrát odfotografovať povrchové štruktúry na asteroide Juno. Ukázalo sa, že asteroid sa ani nie tak dávno zrazil s iným nebeským telesom.

Slnečnú sústavu križujú medzi Marsom a Jupiterom tisíce asteroidov, nazývaných aj planetoidy. Prvý z nich objavil až v noci z 1. na 2. januára 1801 taliansky astronóm Guiseppe Piazzi. Dostal meno Ceres po rímskej bohyni poľných plodov. O rok neskôr bol objavený druhý planetoid Pallas a v roku 1804 Juno ako posledný člen prvej trojice.

Najväčší Ceres má priemer 933 km, Juno len 246 km. Väčšina zo 100 000 známych planétok a asteroidov má však priemer len niekoľko kilometrov. Z tohto dôvodu sa dajú zo Zeme aj na tých najväčších objektoch len ťažko rozoznať detaily na ich povrchu. Sallie Baliunasovej a jej kolegom z Harvardovho-Smithsonianovho centra pre astrofyziku sa aj napriek tomu podarilo urobiť zábery štruktúr na povrchu Juna, keď míňal Zem na astronomické pomery v relatívnej malej vzdialenosti 15 miliónov kilometrov.

Na pozorovanie použili 2,5-metrový Hookerov ďalekohľad na hore Mount Wilson vybavený adaptívnou optikou. Táto technika kompenzuje negatívny vplyv vzduchových turbulencií na kvalitu záberov, takže v dobrých podmienkach sa dajú robiť fotografie kvalitou porovnateľné so snímkami vesmírnych teleskopov. Zaujímavosť na okraj: Hookerovým ďalekohľadom objavil Edwin Hubble v 20. rokoch minulého storočia rozpínanie vesmíru.

Nové zábery Juna ukazujú doráňané nebeské teleso s ostrými hranami. Ako sa asteroid otáčal okolo svojej osi, objavila sa na ňom tmavá štruktúra, ako by z neho kúsok odhryzol. Astronómovia sa domnievajú, že Juno sa pomerne nedávno zrazil s iným objektom. Výsledkom zrážky je kráter s priemerom asi 100 kilometrov.

„Ja vidím asteroid ako záhradu - nie s kvetmi a stromami, ale pokrytú kameňmi a prachom, ktorú stále prekopávajú kolízie. Povrch asteroidu sa tak drobí na jemnozrnný regolit (najvrchnejšia vrstva materiálu na Zemi a inom telese),“ povedala Baliunasová.

Mladý a veľký impaktný kráter na June dáva vedcom možnosť nazrieť „pod pokrievku“ a študovať materiál, ktorý náraz katapultoval z väčšej hĺbky. Práve z takéhoto materiálu vznikla aj zemeguľa.

Internet: http://cfa-www.harvard.edu/press/Junolores.jpg

(hy)