ZAUJÍMAVÝ RAST HDP

Globálna ekonomika zápasí už dlhší čas s nevýrazným tempom hospodárskeho rastu a väčšina svetových odborníkov formuluje svoje vyhlásenia o jej nastávajúcom oživení veľmi opatrne a zdržanlivo. Niet sa však čomu čudovať. Úzky chodníček zotavovania je zahatený mnohými prekážkami a nástrahami, ktoré znepokojujú aj tých najväčších, čo sa, prirodzene, odzrkadľuje na vývoji ostatných krajín. Aký vplyv má súčasná ekonomická situácia vo svete konkrétne na Slovensko, nám včera priblížili najnovšie údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) SR za druhý štvrťrok.

Podľa predbežných údajov ŠÚ SR sa tempo rastu HDP v druhom kvartáli spomalilo medziročne na 3,8 percenta. V porovnaní s predošlým štvrťrokom to predstavuje medziročný pokles o 0,3 percenta, kým oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa miera rastu znížila o 0,2 percenta. Výsledky vývoja HDP síce mierne zaostali za očakávaniami trhu, no Slovensko stále zostáva najrýchlejšie expandujúcou ekonomikou v regióne strednej Európy. Za túto skutočnosť vďačí exportne orientované hospodárstvo SR predovšetkým pretrvávajúcemu rastu zahraničného dopytu, ktorý kompenzuje domáci dopyt po importovaných tovaroch a službách, ako aj prílevu zahraničných investícií, priťahovaných nízkymi mzdami a priaznivou polohou krajiny. Z hľadiska spotreby súvisel prírastok HDP práve s vyšším zahraničným dopytom, ktorý vykázal rast o 24,1 percenta, kým import vzrástol o 15,3 percenta. Prírastok čistého exportu bol pritom taký významný, že ak by ostatné položky zostali nezmenené, tak by tempo rastu HDP dosiahlo takmer 6,4 %. Väčšina ostatných kategórií však vykázala mierny pokles. Spotreba domácností sa znížila o 0,2 percenta, keď ešte v prvom štvrťroku vzrástla o 2,6 percenta. Predošlý trend si udržala konečná spotreba verejnej správy, ktorá klesla rovnako ako v prvý troch mesiacoch aj teraz o 1,2 percenta. Tvorba hrubého fixného kapitálu bola nižšia o 0,4 percenta. Domáci dopyt, ktorý v tomto roku utrpel pod vplyvom vládneho zvýšenia regulovaných cien a spotrebných daní, zaznamenal pokles o 1,2 percenta oproti 0,9-percentnému zníženiu v prvom štvrťroku. Tento vývoj viedol podľa analytikov k znižovaniu miezd a prepúšťaniu zamestnancov, čo sa následne odzrkadlilo v nižších výdavkoch na spotrebiteľský tovar. Z polročného hľadiska dosiahla tvorba HDP za prvých šesť mesiacov tohto roka 564 mld. Sk, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roka predstavuje reálny rast o 3,9 percenta.

Hoci vývoj rastu HDP mierne zaostal za očakávaniami, zostáva ŠÚ SR optimistický a pre zvyšok tohto roka predpovedá expanziu. Vo svojich prognózach počíta s celoročnou mierou rastu HDP na úrovni 4,1 percenta v porovnaní so 4,4 percenta v minulom roku. Tretí štvrťrok, ktorý býva relatívne najsilnejším kvartálom, by mal byť ovplyvnený najmä priaznivejším trendom v poľnohospodárskom sektore a miera rastu HDP by mala dosiahnuť približne 4,0 percenta. Pod ďalšiu akceleráciu na 4,2 až 4,3 percenta by sa mal vo štvrtom štvrťroku podpísať expandujúci zahraničný obchod, ktorý bude profitovať z rastu viacerých sektorov. Na vývoj slovenskej meny nemali výsledky HDP podľa analytikov žiadny priamy vplyv, keď koruna by mohla profitovať skôr z uvoľnenia politického napätia zneisťujúceho zahraničných investorov. Nezmenené zostávajú vyhliadky možného znižovania kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska, s ktorými sa počíta najskôr v poslednom kvartáli tohto

Peter Machala