Hospodársky denník
USD36,948 Sk
EUR41,491 Sk
CHF26,732 Sk
CZK1,26 Sk
  Piatok  12.Septembra 2003

Obavy z vecných argumentov

Vážnosť komôr garantuje v zahraničí príslušná opora v legislatíve

Ak sa vláda rozhodla zrušiť existenciu hospodárskych komôr zo zákona a ich činnosť viazať iba na právo občanov združovať sa do občiansko-právnych združení, je to signál, že sa bojí vecnej a kritickej argumentácie, tvrdia predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). „Takmer všetky hospodárske komory v rámci svojej pôsobnosti už dlhšie kritizujú nedostatky v štátnej hospodárskej politike, príprave Slovenska na vstup do Európskej únie i v komunikácii štátnej správy so samosprávou. Skutočnosť, že na zozname komôr, ktorých pôsobnosť zo zákona sa má zrušiť, sa ocitli aj také inštitúcie, akými sú okrem SPPK aj Slovenská obchodná a priemyselná komora, či Slovenská živnostenská komora, vníma SPPK ako krok k upevneniu pozícií štátnej moci na úkor samosprávy v čase, keď sa majú realizovať najvážnejšie hospodárske a sociálne reformy.“ Zrušenie pôsobnosti komôr zo zákona nepredstavuje podľa SPPK len formálny akt, ale celkom zjavné oslabenie ich významu. Stanoviská inštitúcií zriadených zo zákona musí totiž exekutíva brať vážne, zatiaľ čo v prípade neformálnych občianskych združení to celkom tak nie je. Prečo by nemali byť zo zákona zriadené komory, ktoré majú nepovinné členstvo a neregulujú vstup do povolania, ako je napríklad práve SOPK a ďalšie? Podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý zmenu v komorovom systéme predkladal vláde, ale nemá význam, aby bola zriadená zákonom. Môže podľa neho existovať ako občianske združenie. Nevidí však „jeden jediný

racionálny dôvod,

prečo by mala byť SOPK zriadená zákonom. Môže byť občianskym združením, ako je napríklad Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré, myslím, tiež nie je zriadené zákonom a nič nebráni v jeho činnosti.“ Podľa neho vláde ide o zníženie miery korporativizmu. Predstaviteľov SPPK prekvapilo, že kabinet schválil zásady novelizácie zákonov, upravujúcich fungovanie komôr, lebo ich samospráva sa nikdy nebránila zosúladeniu podmienok pre činnosť hospodárskych komôr, zakotvených v programovom vyhlásení vlády. Ale spôsob, akým chce exekutíva túto úlohu splniť, považuje za neštandardný a neprimeraný súčasnému stavu transformácie. Hospodárske komory plnia vo všetkých vyspelých krajinách mnoho dôležitých úloh a svojím poslaním prevyšujú význam občianskych združení, ktoré môžu byť iba úzko profesijne zamerané, s obmedzenou teritoriálnou pôsobnosťou a členskou základňou. Pod pojmom komora sa chápe vážna inštitúcia, garantujúca

nielen kvalitu,

pohotovosť a pravidelnosť informačných väzieb medzi svojimi členmi, štátnou správou i celou verejnosťou, ale aj presadzovanie kvalifikovaných stanovísk, námetov a požiadaviek, zohľadňujúcich širšie stavovské i spoločenské záujmy. Nie iba ciele jedného výrobného odboru, či dokonca úzkej skupiny jeho predstaviteľov. „Vážnosť hospodárskych komôr v zahraničí zvyšuje skutočnosť, že ich činnosť má oporu v legislatíve. Niektoré štáty aplikovali právnu úpravu, podobnú tej, ktorú použila aj SR, pričom v jej rámci upravuje činnosť každej komory osobitný zákon. Iné prijali jeden univerzálny zákon o hospodárskych komorách, ktorého podmienky musí spĺňať každá inštitúcia, snažiaca sa získať označenie komora. Tým majú vytvorené nielen základné rámce na garantovanie serióznosti komôr, ale zabraňujú aj nadmernému vzniku subjektov, ktoré by mohli pod týmto názvom miasť spotrebiteľskú verejnosť,“ konštatuje SPPK. Nemalú vážnosť požívajú v zahraničí práve poľnohospodárske komory. V Českej republike existuje agrokomora zo zákona s nepovinným členstvom, v Maďarsku tak isto, pričom navyše má viacero dôležitých kompetencií súvisiacich s podnikaním na pôde. Aj v Poľsku, kde majú zavedené povinné členstvo, upravuje činnosť

agrárnej komory

zákon. O osobitné legislatívne právne normy sa opiera aj existencia poľnohospodárskych komôr v krajinách západnej Európy. Napríklad v susednom Rakúsku pre ne zákonom stanovené povinné členské príspevky vyberajú daňové úrady. Ak mieni Slovensko postupovať inak, potom sa nerozhodlo správne, pretože posilnenie štátneho dirigizmu a oslabenie možností komôr účinne ovplyvňovať tvorbu a uskutočňovanie štátnej hospodárskej politiky, môže vyústiť do jednostranného posudzovania všetkých vážnych rozhodnutí. Predstavitelia SPPK nikdy nespochybňovali potrebu novelizácie zákona č. 30/1992 Zb., upravujúceho činnosť najvýznamnejšej inštitúcie agropotravinárskej samosprávy. Naopak, už v apríli tohto roka valné zhromaždenie zaviazalo volené orgány pripraviť vlastný návrh novely zákona o SPPK, v ktorom by sa počítalo so zrušením povinného členstva. Agropotravinárska samospráva ho už aj odovzdala ministerstvu pôdohospodárstva v nádeji, že sa o ňom

rozvinie diskusia,

ktorá vyústi do takej podoby, ktorá pomôže skvalitniť činnosť SPPK a umožní jej byť dôstojným partnerom štátnej správy. Rozhodnutie vlády z 3. septembra však naznačuje, že exekutíva má s hospodárskymi komorami iné zámery, vedúce k oslabeniu samosprávneho vplyvu. Zmenou v systéme fungovania komôr sa budú zaoberať aj zamestnávateľské zväzy.

Údiv nad zámerom slovenskej vlády zrušiť zo zákona činnosť hospodárskych komôr vyslovili aj predstavitelia agrárnych komôr krajín V4, ktorých summit sa konal v poľskom Gdaňsku. Hospodárske komory podľa nich predstavujú v civilizovanom svete vážne inštitúcie, ktoré národné vlády a parlamenty nielen rešpektujú, ale nezriedka aj podporujú. Partneri z V4 vyjadrili nádej, že SPPK sa spolu s ostatnými hospodárskymi komorami podarí presvedčiť exekutívu o nevyhnutnosti svojej existencie zo zákona, teda nie iba ako občianskeho združenia.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.