Sú dobré, ale aj samoúčelné

Komentuje Eleonóra Bujačková

Pomerne dosť dlho sa už diskutuje nielen o financovaní vysokoškolského štúdia, ale aj o jeho úrovni. Najmä z výrobnej praxe sa ozývajú hlasy, že absolventi nie sú pre prax dostatočne vyzbrojení. Slovútni analytici vravia, že je to najmä preto, že pravdepodobne univerzity stratili akékoľvek väzby k spoločnosti a ekonomike. Možno je teda naše vysoké školstvo dobré, v každom prípade je však samoúčelné a málo efektívne. Zásadný rozdiel medzi nami a svetom netreba dlho hľadať. Na západe sú univerzity otvorené (môže na nich študovať v zásade každý, komu to zíde na um), u nás uzavreté (každoročne je stanovený numerus clausus, smerné číslo, koľko záujemcov môže byť prijatých). Priaznivci uzavretých systémov tvrdia, že vyšší počet prijatých uchádzačov by mohol zásadne ovplyvniť kvalitu výučby. Ale otvorený systém bude zrejme praktickejší, pretože každý z občanov si môže vybrať svoj odbor. Aj u nás už mnohí experti zdôrazňujú, že dostupným vzdelaním sa zvyšuje všeobecná vzdelanosť národa, čo zase núti ambicióznu mládež podávať lepšie výkony. Z praktického hľadiska má uzavretý systém ešte jednu chybu. Na jedno miesto sa neraz hlási viac ako desať záujemcov. Niektorí predstavitelia vysokých škôl radi pripomínajú, že je to iba optický klam, pretože mnohí adepti si podávajú prihlášky na viac škôl, v skutočnosti uspeje skoro polovica záujemcov. Týždne nervozity a desiatky tisíc záporných verdiktov odrádzajú väčšinu populácie, a tak je výsledkom fakt, že Slováci si nevyberajú svoju vzdelávaciu, a teda aj životnú dráhu podľa ekonomickej rozvahy, záľuby či nadania, ale berú prvú ponuku, ktorá im príde pod ruku.

Je pravdou, že politici a ekonómi považujú za veľký problém, že mnohí absolventi škôl či učilíšť nenájdu po skončení prácu, napríklad pri vyučených strojárov, murárov či poľnohospodárov je to každý piaty. Rok čo rok ide o desaťtisíce mladých ľudí, ktorí prežijú hlboké sklamanie z toho, že ich spoločnosť odmieta. Preto dnes hľadajú cestu, ako im pomôcť a cestou dotácií pre nich vyrábajú pracovné miesta, aby si nepripadali zbytoční a vôbec, aby sa naučili chodiť do práce atď. Ešte väčší počet mladých ľudí každoročne neuspeje na prijímacích skúškach a v ich sklamaní nikto problém nevidí. Ale aj táto nespravodlivosť môže prosperite spoločnosti značne uškodiť. Nie sme totiž dosť bohatí na to, aby sme si mohli dovoliť numerus clausus na školách. Pritom je isté, že cesta k otvoreným vysokým školám nebude jednoduchá. Nebola ani pred tridsiatimi rokmi na Západe. Vtedy s iniciatívou vyšli priemyselníci, ktorí žiadali kvalitnú pracovnú silu, mnohé západné firmy dokonca nové školy samy otvorili. U nás sú zatiaľ zástupcovia priemyselných zväzov a podnikov radi, že vôbec nejakú málo kvalifikovanú a lacnú pracovnú silu majú. A pokiaľ ide o bežných občanov a politikov, tí sú so stavom vysokého školstva spokojní a nič zatiaľ zmeniť nehodlajú.