Všetky jeho peniaze idú do firmy

Radosť z kvalitného výrobku dlho hreje, a prekoná spomienky na všetky prekážky

Stolár Marián Bašnák z obce Chtelnica má dnes len 31 rokov, ale v oblasti stolárskej výroby úspešne podniká už osem rokov. Jeho príbeh nie je jednoduchý, ale je priamočiary, pretože od začiatku vedel, čo chce dosiahnuť a čomu sa chce venovať. Bol dokonca šťastný, keď ho matka prihlásila na štúdium Strednej drevárskej školy vo Zvolene. „Boli to najkrajšie roky môjho života. Bol som mimo domu, veľa som cestoval, otvárali sa mi oči, získaval som nové a nové skúsenosti na exkurziách po drevárskych závodoch a bol som čoraz viac presvedčený o tom, že stolárčina je práve to, čomu sa chcem venovať aj v budúcnosti. Samozrejme, že uspieť mohol len ten, kto mal o informácie skutočný záujem,“ spomína na svoje učňovské začiatky. Prihlásil sa na sústružnícky krúžok, kde sa čo-to priučil. „Tam to celé začalo. Mal som naivnú predstavu, že keď spracujem päť kubíkov pripraveného dreva na stojany na kvety a tie predám za určitú sumu, nielenže sa mi

investície vrátia,

ale že aj zarobím. Tak som si kúpil prvý sústruh. Musel som ísť pre neho až do Hradca Králové a aby som na ňom vedel robiť, musel som si zaplatiť trojdňový kurz. K už existujúcemu sústruhu som však potreboval ďalší cirkulár, kúpil som aj ten, a to už sa vlastne začal napĺňať postupne podnikateľský sen.“ Zamestnal sa však ešte v Drevovýrobe v Piešťanoch, tá sa časom rozpadla, a tak spolu s bratancom založili súkromnú firmu. Dohodli sa, kto bude šéfom a kto zamestnancom, Marián Bašnák sa stal šéfom. Dnes firma zamestnáva desať pracovníkov. Zaujímavosťou je, že 31-ročný podnikateľ je druhým najstarším vo firme. „Nemali sme žiadne finančné zázemie, robili sme len drobné zákazky malého významu. Povedal som si však, že sa nám treba postaviť na nohy. Niekoľkokrát sme boli na rôznych výstavách pozerať, ako pracujú iné firmy. Bol som úrovňou mnohých vystavovateľov sklamaný, pretože som videl chyby. A to ma začalo posúvať ďalej. Chcel som dokázať, že moja práca bude kvalitnejšia. Doma sa síce hnevali, že začínam nakupovať stále ďalšie a ďalšie stroje, ja som si však veril. V tom deväťdesiatom piatom roku, keby mi bol niekto povedal, že budem robiť veci ako dnes, bol by som ho vysmial. Teraz som hrdý na to, kde sme sa dostali.“

Firma pôsobila šesť rokov v prenájme. Posledné dva roky buduje svojpomocne vlastnú výrobnú halu s kanceláriami a s bytom na pozemku, ktorý kúpil v roku 1997, na rozlohe tritisíc metrov štvorcových. Zakúpený pozemok je natoľko veľký, že už teraz chce na ňom postaviť aj sušiareň dreva, aby sa stal celkom sebestačným a hlavne aby pracoval so surovinou len tej najlepšej kvality. Kým na začiatku vyrábali všetko, čo si zákazníci priali, neskôr sa začali venovať výrobe schodov, dverí a dvierok do kuchynských liniek, posledný rok sa špecializujú predovšetkým na

výrobu eurookien

na zákazku, výlučne však len z masívneho dreva - dub, buk, smrek, jaseň. „Vyrábať z masívu je veľmi prácna robota. Kto robí z drevotriesky, jeden deň si materiál dovezie a nareže, na druhý deň má linku, ak je šikovný, hotovú. S masívom sa treba pohrať, treba mu vniesť dušu. Ja som na kvalitu veľmi náročný. Mal som dilemu, čo urobiť s cenou a čo s kvalitou. Rozhodol som sa však správne. Keď sa výrobok páči mne, veľmi náročnému, musí sa páčiť aj zákazníkovi. Mnohí tvrdia, že niet roboty, ja tvrdím opak. V našom fachu je príliš veľa roboty, ale málo fundovaných ľudí. Vybrať si správneho odborníka, ktorý má navyše o robotu záujem, je ťažké. Radšej prijmem hoci aj vyučeného cukrára, keď vidím, že chce robiť, ako stolára, ktorého zaujíma len výplata. Aj tá je dôležitá, ale najskôr musí dokázať, čo vie a čo chce. Každý rok priberám jedného zamestnanca. Súčasný stav postačuje našim strojovým i priestorovým kapacitám, hoci objednávok je neúrekom. Dnes by som sa už ani nehanbil chodiť na výstavy.“ Vlani sa 1. apríla stolárska dielňa presťahovala do nových priestorov. Hneď nato sa začal obzerať

po stroji - píle,

ktorá mu dlho nedala spávať. Kvalita a rýchlosť, ktorú výkonná technológia dosahuje, opätovne prispieva k skvalitneniu služieb stolárskej dielne. koncom roka kúpil ešte staršie vozidlo, aby nebol odkázaný na cudziu dopravu. No a výroba eurookien si vyžadovala špeciálne nástroje, takže zasa nakupoval. Skrátka, všetky zisky sa premieňajú na investície na ďalší rozvoj firmy. Našťastie, takmer všetky záväzky má už splatené a zaviazal sa, že tento rok sa s nákupmi pribrzdí. Iróniou je, že ani jedna zo štyroch bankových inštitúcií, ktoré oslovil o úver, neprejavila záujem o poskytnutie pôžičky, pretože bol pre nich neperspektívny. Pomoc teda hľadal inde. „Keby som nemal vidinu, že o desať rokov sa budem mať lepšie, asi by som oveľa ťažšie prekonával všetky úskalia súčasného podnikania. Chodím na osobnom aute, ktoré má 17 rokov, všetky zarobené peniaze vkladám do firmy. Možno výsledky snaženia ani neužijem, ale nerobím to kvôli peniazom. Je to preto, že ma robota baví. A oveľa viac ma

poteší zákazník,

ktorý ju pochváli, ako ten, ktorý bez slova zaplatí a odíde. Vtedy nastáva moment, keď moja radosť z kvalitného výrobku prekoná všetky prekážky,“ konštatuje mladý podnikateľ Marián Bašnák z Chtelnice. Zora Petrášová