Zmluva o dvojitom zdanení

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Dozvedel som sa, že došlo k nejakým zmenám v podobe novej slovensko-českej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Môžete ma bližšie informovať, o aké zmeny ide, čoho sa budú týkať?

- V Zbierke zákonov SR bola pod číslom 238/2003 Z. z. oznámená medzinárodná zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (nová zmluva). Nová zmluva nadobudla platnosť 14. 7. 2003 na základe jej článku 27 ods. 2.; zmluva je platná dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú vykonávať,

a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplácané alebo pripísané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,

b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na príjmy alebo majetok za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

Z uvedených súvislostí vyplýva, že zmluva sa bude vykonávať od 1. januára 2004. Dňom, keď sa začne vykonávať nová zmluva, skončí sa platnosť a vykonávanie súčasnej zmluvy medzi SR a ČR č. 229/1993 Z. z. (pôvodná zmluva). Rámcovým porovnaním textu novej zmluvy a textu pôvodnej zmluvy možno identifikovať najmä tieto zmeny. Bolo rozšírené vymedzenie stálej prevádzkarne tak, že zahŕňa stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, ale len vtedy, ak takého stavenisko, projekt alebo dozor trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov (časový test 12 mesiacov platil aj v pôvodnej zmluve pre stavenisko alebo stavbu alebo montáž). Do adresného vymedzenia stálej prevádzkarne (článok 5) bola zavedená aj tzv. službová stála prevádzkareň. Výraz stála prevádzkareň zahŕňa poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.

Pri daňovom režime dividend (článok 10) bola znížená hranica vlastníctva, ktorá zakladá možnosť uplatniť výhodnejšiu 5-percentnú zrážkovú daň v štáte zdroja. Zrážková daň vo výške 5 % sa uplatní v štáte zdroja v súlade s jeho daňovým právom, ak skutočným vlastníkom dividend je kapitálová spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť), ktorá priamo vlastní najmenej 10 % (v pôvodnej zmluve to bolo najmenej 25 %) majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy. V ostatných prípadoch sa uplatní zrážková daň 15 % z hrubej sumy dividend tak, ako to je v pôvodnej zmluve; ostatné prípady sú tie, keď sú dividendy vyplácané fyzickej osobe alebo osobnej obchodnej spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť).

Významnú zmenu zaznamenala úprava daňového režimu licenčných poplatkov (článok 12). V pôvodnej zmluve bola jediná definícia licenčných poplatkov s jedným daňovým režimom, a to zdanením 5 % v štáte zdroja v súlade s jeho daňovým právom. V novej zmluve je definícia licenčných poplatkov rozdelená na dve časti, a to tzv. priemyselné licenčné poplatky a kultúrne licenčné poplatky, pričom v štáte zdroja sa v súlade s jeho právom zdania maximálne 10 % len tzv. priemyselné licenčné poplatky [uvedené nižšie pod bodom a)]. Výraz licenčné poplatky označuje platby akéhokoľvek druhu, získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie

a) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti,

b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie, používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru).

V novej zmluve nie je samostatne riešený daňový režim príjmov z nezávislých povolaní (článok 14 pôvodnej zmluvy). Z logiky veci možno odvodiť, že tieto príjmy sa budú riadiť režimom príjmov v ostatných článkoch novej zmluvy, najmä článkom 5 a 7, ak bude činnosť vykonávaná na území druhého štátu.

Ďalej je v novej zmluve pri daňovom režime príjmov zo závislej činnosti (článok 14) dohodnuté presnejšie počítanie časového testu 183 dní, ktorý za určitých okolností zakladá právo druhého zmluvného štátu na zdanenie príjmov zo závislej činnosti. Do tohto časového testu patrí zamestnanie v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia lebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo sa končí v príslušnom daňovom roku. Do výpočtu týchto období sa zahŕňajú všetky dni fyzickej prítomnosti zamestnanca vrátane dní príchodov a odchodov a dni strávené mimo štátu výkonu zamestnania, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a pracovné cesty priamo spojené so zamestnaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých uplynutí sa pokračovalo v činnosti na území tohto štátu.

V článku o ostatných príjmoch (článok 20) je doplnené ustanovenie, podľa ktorého sa príjmy z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach zdania v štáte zdroja príjmu podľa jeho daňového práva.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ TAX, k. s.