Vstup Maďarska ohrozený?

Opozícia s vládou v Maďarsku neprestajne polemizujú, či je domáca ekonomika v kríze a či za to viac môže bývalý pravicový kabinet Viktora Orbána alebo súčasný ľavicovo-centristický na čele s Péterom Medgyessym. Po viac ako ročnom pôsobení koaličnej vlády socialistov a slobodných demokratov s premiérom nestraníkom sa ekonomický rast v krajine značne spomalil, schodok verejných financií a platobnej bilancie vrátane zahraničného obchodu dosahuje rekordnú výšku. Iba inflácia je zatiaľ na nižšej úrovni ako vlani. Súčasne s vysokým nárastom reálnych miezd citeľne stúpa spotreba obyvateľstva. Výrazne pritom presahuje výkonnosť ekonomiky a produktivitu práce.

Na tejto dlhodobo neudržateľnej ceste je maďarská ekonomika podľa miestnych odborníkov už od roku 2001, keď sa chýlilo ku koncu funkčné obdobie predchádzajúcej vlády a blížili sa nové voľby. Terajší vládny kabinet po nej dosiaľ pokračoval. Od vlaňajších volieb zrejme neuplynulo ešte veľa času a bolo žiaduce splniť aspoň niektoré sľuby, nehľadiac na reálne možnosti. Ak by mal však doterajší nepriaznivý makroekonomický vývoj v krajine pokračovať, vážne by to ohrozilo cieľ vlády zvládnuť už do troch rokov kritériá pre vstup do eurozóny a o päť rokov zaviesť euro.

V tomto roku mal rast HDP v Maďarsku dosiahnuť podľa pôvodnej prognózy vlády najmenej 4 %. No už aj ministerstvo hospodárstva a dopravy znížilo tento odhad najviac na 3 %. V 1. polroku HDP stúpol o 2,6 % a v 2. kvartáli o 2,4 %, čo bolo najmenej za posledných šesť rokov. Priemyselná výroba má stúpnuť o 4 - 5 %, deficit platobnej bilancie bude mať výšku 4 mld. EUR a inflácia dosiahne úroveň 4,5 - 4,7 %. Prezident Maďarskej národnej banky Zsigmond Járai informoval, že podiel schodku verejných financií v roku 2003 môže vzrásť až na 6 % HDP v dôsledku zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu na 5,2 - 5,5 % a deficitu hospodárenia samospráv 0,5 %. Ministerstvo financií už skôr znížilo odhad rastu HDP v tomto roku z 3,5 na 3 - 3,5 %. Zvýšilo očakávaný deficit platobnej bilancie z 3,5 - 4 na 4 - 4,2 mld. EUR, čiže z 5 na 5,5 % HDP. Schodok zahraničného obchodu sa má zvýšiť na 4,5 - 5 mld. EUR. Podiel deficitu verejných financií má stúpnuť zo 4,5 na 4,8 %. Nezmenená zostala prognóza inflácie na úrovni 4,8 - 5 %. Reálne mzdy obyvateľstva sa majú zvýšiť o 10 - 12 % pri zrýchlení rastu spotreby na 7 - 8 %.

V auguste spotrebné ceny klesli oproti júlu o 0,3 %, medziročne vzrástli o 4,7 % a za osem mesiacov miera inflácie tvorila 4,4 %. Schodok verejných financií sa v auguste zvýšil o ďalších 105,7 mld. HUF a od začiatku roka už dosiahol 707,6 mld. HUF, čo je 85 % plánu na tento rok. Deficit štátneho rozpočtu v uplynulom mesiaci tvoril 56,6 mld. HUF a za osem mesiacov stúpol na 481,4 mld. HUF. Deficit platobnej bilancie sa v júli rozšíril o 408 mil. EUR a za sedem mesiacov už na 2,722 mld. EUR, čo je takmer dvakrát viac oproti rovnakému obdobiu vlaňajška. Negatívna bilancia zahraničného obchodu sa v júli zvýšila o 456 mil. EUR a za sedem mesiacov na 2,1 mld. EUR.

Martin Benko

Budapešť