Estónci za členstvo v EÚ

Úspešný výsledok referenda splnil predpovede

Aj obyvatelia Estónska, ako ôsmej kandidátskej krajiny, v nedeľňajšom referende súhlasili s pripojením svojej malej pobaltickej krajiny k Európskej únii. Za budúcnosť v rozvinutom európskom spoločenstve národov a zároveň uzavretie prechodného postsovietskeho obdobia sa vyslovilo 67 percent estónskych voličov, proti bolo 33 percent hlasujúcich. Na plebiscite sa zúčastnilo 63 percent z 865-tisíc osôb s volebným právom v krajine s takmer 1,4 milióna obyvateľov.

Splnili sa tak očakávania úspešného priebehu hlasovania, ktorý predpovedali posledné prieskumy verejnej mienky. Čiastočne sa však prejavovali aj určité obavy z konečného výsledku napriek priaznivému ekonomickému vývoju v Estónsku. Sprevádzajú ho totiž nepríjemné sociálne následky prebiehajúcich ekonomických a spoločenských reforiem. Účasť na hlasovaní v Estónsku nakoniec bola po Malte a Litve tretia najvyššia v euroreferendách v ôsmich krajinách. Podpora vstupu do EÚ však bola druhá najnižšia, podiel odporcov naopak druhý najvyšší.

Najmenšia a najsevernejšia z troch pobaltických republík, hraničiaca na juhu s Lotyšskom a na východe s Ruskom, po rozchode so sovietskou minulosťou a obnove štátnej nezávislosti pred dvanástimi rokmi ani nemala inú reálnu alternatívu, ako sa zapojiť do súčasného rozsiahleho prúdu rozširovania Európskej únie na východ o desať nových štátov. Spokojnosť s výsledkom referenda vyjadrili estónski štátni a politickí predstavitelia, aj keď už pred víkendovým hlasovaním neskrývali svoje presvedčenie o pozitívnom závere.

Proti členstvu Estónska v EÚ vystupovala najmä najväčšia nevládna Strana stredu, ktorej ani najväčší počet hlasov vo voľbách začiatkom roka nepomohol k vládnej účasti. Jej predseda, starosta Tallinna Edgar Savisaar dokonca prirovnal EÚ k bývalému ZSSR, euroreferendum označil za cestu do neznáma a kritizoval pravicovú vládu Juhana Partsa za úplné vymývanie mozgov obyvateľstva v spojitosti s členstvom v EÚ. Podľa spomínanej strany dve tretiny stúpencov integrácie krajiny vraj stratia a tretina odporcov naopak získa.

S členstvom v EÚ však nesúhlasila ani najväčšia sila zastupujúca ruskojazyčné obyvateľstvo - Zjednotená ľudová strana Estónska. Svoj postoj zdôvodnila tým, že asi štvrtina obyvateľstva z radov ruskej menšiny nemá v krajine volebné právo, prehlbuje sa sociálno-ekonomická nerovnoprávnosť a rozdiel príjmov medzi Estóncami a nepôvodným obyvateľstvom. Dosiaľ nebol určený štatút ruského jazyka, neriešia sa problémy ľudí bez estónskeho občianstva (občianstvo krajiny má okolo 80 percent obyvateľov).

Podobné sú otázky okolo postavenia ruskej menšiny aj v susednom Lotyšsku, kde sa túto sobotu koná posledné referendum o členstve v EÚ. Podiel stúpencov integrácie v ňom už tesne presiahol polovicu a dosiahol vyše 51 percent, proti je okolo 24 percent, no ešte sa stále nerozhodlo 25 percent voličov. Sociológovia rátajú so zvýšením podpory vstupu do EÚ na 60 percent pri vysokej účasti až 87 percent. Z desiatich pristupujúcich štátov sa referendum neuskutoční iba na Cypre, lebo jeho parlament miesto neho ratifikoval prístupovú dohodu s EÚ.

Martin Benko