Ponúkame príťažlivý priestor

Národná stratégia podpory investícií musí zatiaľ ešte počkať

Silný rast spolu s cenovo výhodnými a dobre vzdelanými pracovnými silami priťahuje k nám čoraz viac investorov. O ich priazeň sa rovnako usilujú všetky transformujúce sa krajiny. Podľa údajov Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnanie (Wiener Institut für Internationale Wirtschaftsvergleiche - WIIW) zahraničné investície v tomto regióne dosiahli za minulý rok celkovo 30 mil. USD, čo predstavuje medziročný nárast o 9 %. Najobľúbenejšou krajinou je stále Česká republika, za ňou nasleduje Slovensko a Poľsko. Do slovenskej ekonomiky pritiekli za prvé tri mesiace tohto roka priame zahraničné investície (PZI) v objeme 10,746 mld. Sk. Podľa údajov NBS najviac investícií smerovalo v prvom štvrťroku 2003 do Bratislavského kraja, a to až 10,687 mld. Sk, čo tvorilo 99,5 % celkových PZI. Nasleduje Nitriansky kraj s 287 mil. Sk a Prešovský kraj s 82 mil. Sk. Úbytok 370 mil. Sk PZI zaznamenal Košický kraj. Z hľadiska sektorov najvyšší objem investícií pritiahla výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, a to 9,36 mld. Sk, nasledované finančným sprostredkovaním s 1,066 mld. Sk. Sektor dopravy, skladovania, pôšt a telekomunikácií pritiahol 170 mil. Sk, ťažba nerastných surovín získala 110 mil. Sk. „NovᓠEurópa ponúka oproti „starej“ nielen nižšie náklady a vyššie miery rastu. Investori si môžu byť istí, že tento rast ešte niekoľko rokov potrvá, pretože nové členské krajiny musia ešte veľa dobiehať EÚ a budú sa snažiť využiť svoj vysoký rastový potenciál všetkými silami. Rast bude podporovať tiež Európska komisia, ktorá dá po vstupe v roku 2004 k dispozícii približne 40 mld. USD pre investície v oblasti infraštruktúry a inú modernizačnú podporu. Napriek záujmu zahraničných investorov o Slovensko však medzi nimi

začína vládnuť

neistota. Viacerých z nich totiž vo svojich zámeroch zneisťuje budúca podoba investičných stimulov v krajine. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v pripravovanej novele zákona o investičných stimuloch navrhuje zaviesť aj priame formy finančnej podpory, totiž zatiaľ s ministerstvom financií o jej definitívnej podobe ešte diskutuje. Podľa rezortu I. Mikloša je pripravovaná novela v rozpore so zákonom o štátnej pomoci a s pravidlami Európske únie. Okrem toho je podľa ministerstva financií potrebné dopracovať dosahy novely na štátny rozpočet. Podľa aktuálneho znenia legislatívnej úpravy bude mať prijatie novely vplyv na štátny rozpočet v objeme 1 až 1,5 mld. Sk ročne. Ak chce Slovensko získať zahraničné investície, musí nájsť spôsoby,

ako ich podporiť,

zdôrazňujú podnikateľské zväzy. Podľa nich zníženie dane na 19 % bez ďalších výraznejších stimulov nie je dostatočné. Daňové sadzby pod 20 % totiž v súčasnosti ponúkajú viaceré okolité krajiny, ako je napríklad Maďarsko, Ukrajina či Rusko. Názorové nezhody medzi ministerstvom financií a ministerstvom hospodárstva v oblasti pripravovanej Národnej stratégie podpory investícií znamenajú odloženie prijatia tohto dokumentu. Ministerstvá financií a hospodárstva svorne deklarujú, že sa musia dohodnúť na spoločných východiskách. Kým rezort hospodárstva chce prostredníctvom navrhovanej stratégie motivovať zahraničných investorov nielen pripravovanou daňovou reformou, ale aj balíčkom investičných stimulov, ministerstvo financií sa zatiaľ spolieha iba na zavedenie nového daňového systému. Podľa šéfa rezortu financií prijatie stratégie s určitými nárokmi na

štátny rozpočet

by nemalo predchádzať schváleniu budúcoročného štátneho rozpočtu. Podľa analytikov materiál, ktorý po prvý raz v desaťročnej histórii Slovenska komplexnejšie rieši problematiku zahraničných investícií, mal byť už dávno schválený. Podľa upravenej verzie Národnej stratégie podpory investícií eviduje MH SR v súčasnosti celkovo 28 žiadostí o poskytnutie investičných stimulov na investície v predpokladanom objeme približne 33 mld. Sk. Poskytnutím stimulov v objeme približne 13 mld. Sk by sa malo podporiť vytvorenie viac ako 10-tisíc pracovných miest. Formou daňových úľav chcú žiadatelia v priebehu desiatich rokov získať viac ako 11 mld. Sk. Na rekvalifikáciu a na novovytvorené miesta požadujú investori ďalšie, takmer 2 mld. Sk. Slovensko má záujem najmä o investície do automobilového priemyslu, strojárstva, elektrotechniky, sektora IT, chémie, biotechnológií, farmaceutického odvetvia či strategických podnikateľských služieb. Nemenej zaujímavým je i sklársky a drevospracujúci priemysel.

Eleonóra Bujačková