Motivuje ich vzťah k firme

Zlepšovateľstvo prináša vyššie zisky a pracovníkom odmeny

Využívame ruky výrobných pracovníkov, prečo nevyužiť ich mozog a nápady? Výrobný pracovník vidí skôr príčinu problému, ako pracovník priestorovo vzdialenejší od problému. Výrobní pracovníci sú bezprostredne v styku s problémom. Znalosť problematiky dáva vyššiu šancu na jeho úspešné vyriešenie. Z týchto veľmi logických myšlienok vychádza, ako nám povedal prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc., predseda Dozornej rady I. D. C. Holding ich zlepšovateľské hnutie Z.U.Z.K.A.. Jeho základom je japonský systém zlepšovania procesov KAIZEN. „Prispôsobili sme ho však sociálnej kultúre a mysleniu našich pracovníkov,“ vysvetľuje Š. Kassay. „Zámerne sme napríklad nepoužili pôvodný názov a systém sme

nazvali Z.U.Z.K.A.,

teda: Zajtra Urobíme Zasa Krok Aby bolo lepšie.“ Od novembra 2000 do konca roku 2002 bolo v rámci I. D. C. Holding podaných 117 zlepšovacích návrhov a 76 z nich je už aj zrealizovaných. „Za taký považujeme zlepšovací návrh až po vyplatení odmeny autorovi,“ podotýka. Počet podaných zlepšovacích návrhov sa rok od roka zvyšuje. V roku 2000 bolo podaných 22, v roku 2001 už 31 a v roku 2003 to bolo 64 zlepšovacícj návrhov. Stúpajúcu tendenciu má i počet uplatnených návrhov a zvyšuje sa iež počet pracovníkov - zlepšovateľov. V roku 2000 sa na zlepšovaní podieľalo 12 pracovníkov, v roku 2001 ich bolo 18 a v roku 2002 už v I. D. C. mali 35 zlepšovateľov. Čo ich vlastne motivuje? „Okrem riadnej odmeny vypisujeme aj osobitné finančné prémie pre najlepších zlepšovateľov a najlepšie zlepšovateľky,“ odpovedá Š. Kassay. Stimulujú ich aj tak, že tým najlepším umožňujú zúčastniť sa na špecializovaných výstavách a veľtrhoch. Aj samotný systém Z.U.Z.K.A. sa stále vyvíja. Pred rokom v jeho rámci zaviedli tzv. projekt drobných zlepšení. Ide o zlepšenia, ktoré nemajú vyčísliteľné prínosy, smerujú do oblasti životného a pracovného prostredia,

uľahčenia práce,

znižujú riziko úrazu a zlepšujú kvalitu. Ide o veľmi dynamickú formu, veď ako hovorí Š. Kassay, prijatie týchto návrhov je v kompetencii riaditeľa odštepného závodu, musia sa realizovať do piatich dní a odmenu autorovi vo výške maximálne 600 Sk vyplatia do troch dní. Využívanie umu ľudí súvisí aj so vzťahom k firme. „Nielen počet zlepšovacích návrhov a ich prínosy, ale aj vytvorená podniková kultúra a uskutočnené zmeny sú výsledkom hlbokej angažovanosti ľudí na svojom pracovisku,“ prízvukuje Š. Kassay. „Ľuďom záleží na firme, majú ju radi.“ A dodal: „Exaktné dôkazy aj z našej firmy potvrdzujú, že zlepšovateľstvo, vynálezcovstvo, nové technické riešenia a veda prinášajú peniaze! Tak teda prečo vedu ignorujeme? Ak sa to nezmení, budeme v napredovaní pokrivkávať, všetci nás predbehnú.“ Tieto jeho slová nás inšpirovali k tomu, že sme oslovili niekoľko výrobných podnikov z rôznych oblastí hospodárstva, aby sme sa dozvedeli, či a aký priestor dávajú iniciatíve pracovníkov, prípadne ako zlepšovateľské hnutie usmerňujú. Odpovedať sa však napokon odhodlali predstavitelia iba dvoch firiem. Obe si prínosy zlepšovateľstva svojich zamestnancov vážia. „U nás má zlepšovateľské hnutie dlhodobú tradíciu a prispieva k racionalizácii hlavne výrobných a obslužných procesov,“ informoval nás Ing. Ľubomír Urban, riaditeľ stratégie a rozvoja Slovenských magnezitových závodov (SMZ), a. s., Jelšava. Riadi sa osobitným Štatútom pre riadenie a odmeňovanie v oblasti priemyselných práv. „Pri posudzovaní návrhov v Komisii rozvoja a pri vyhodnocovaní sa snažíme o maximálnu

mieru objektívnosti,

aby sme náhodou nepotlačili iniciatívu zamestnancov,“ povedal o prístupe k zlepšovateľským návrhom a ich autorom. Od roku 2000 zaevidovali v SMZ 23 zlepšovacích nábrhov, ktoré podali vlastní zamestnanci. Z toho 14 prijali na realizáciu, pričom ich prínos bol spolu viac ako dva milióny korún. Zlepšovatelia dostali odmenu spolu vo výške 166-tisíc Sk. V SMZ však počet zlepšovacích návrhov postupne klesá: „Posilnili sme úlohu koncepčného riadenia, pričom návrhy musia byť v súlade s koncepciou rozvoja,“ vysvetľuje Ľ. Urban. „Vyžadujeme tiež, aby nové technológie boli doriešené do optimálnej podoby z technicko-organizačného hľadiska bez nutnosti ďalších úprav.“ Napriek tomu, že vedenie vyžaduje od odborov investícií, technického rozvoja a racionalizácie ako i ďalších útvarov komplexnejšiu prácu, zlepšovateľské hnutie podľa jeho slov má a aj stále bude mať priestor v rozvoji tejto akciovej spoločnosti.

Z potravinárskej firmy Silurus, s. r. o., ktorá sa venuje výrobe syrov, nám odpovedal konateľ Ing. Peter Malgot: „Za sedem rokov existencie spoločnosti pracovníci prišli na to, že akékoľvek zmeny v technických postupoch, ktoré môžu

zlepšiť výkony,

skvalitniť, uľahčiť a zrýchliť prácu, slúžia celej firme. Teda aj im. Keď firma dosiahne lepšie výkony a zisky, odrazí sa to na ich odmenách. Máme asi šťastie na takých ľudí, ktorí vždy hľadajú lepšie a jednoduchšie riešenia.“ Ako príklad uviedol, že po tom, čo začali vyrábať nový výrobok na úplne novom a drahom stroji, zásluhou pracovníkov zistili, že je jednoduchšie vyrábať tento produkt iným, tradičným spôsobom. Pracovníci však našli aj nové uplatnenie pre tento drahý stroj. „Z ich reakcií cítime záujem o celý výrobný proces, uvažujú nad ním a hľadajú zlepšenie." Dodal, že zlepšovateľské hnutie nemajú nijako inštitucionalizované, keďže ich firma je malá, avšak motivácia vo forme finančnej prémie je všetkým jasná. Ďalšie formy odmien majú podobu pracovného voľna alebo naturálií, teda produktov spoločnosti. „Ale úplne najsilnejšou motiváciou je prosperita firmy a stabilné pracovné miesto v nej,“ vyhlásil P. Malgot. „To možno veľké nadnárodné spoločnosti alebo firmy v Bratislave, kde je veľa pracovných príležitostí, ani nepochopia. Ale okolo Bytče na Považí je to tak. Ľudia si tam veľmi vážia svoju prácu."

Zuzana Krútka

Pozor na polotučné písmo u mien osôb - pri prechode na ďalšiu stranu!!!

Grafy:

Koláčový graf:

Témy zlepšovacích návrhov v I. D. C. Holding (%)

uľahčovanie práce a znižovanie prestojov 27,48

zlepšovanie kvality 22,52

zlepšovanie pracovného prostredia 19,37

šetrenie nákladov 8,56

bezpečnosť práce a ochrana zdravia 15,32

životné prostredie 6,75

Zdroj: IDC

Graf: Hd

Finančný prínos zlepšovacích návrhov v I. D. C.Holding (Sk)

2000 591 653

2001 1 124 263

2002 1 448 171

Zdroj: IDC

Graf: Hd