Rozruch okolo GMO neutícha

Komentuje Zdena Rabayová

Minulý týždeň, konkrétne 11. septembra, nadobudol platnosť Protokol o biologickej bezpečnosti (nazýva sa Cartagenský). Práve v tento deň vydalo hnutie Greenpeace na Slovensku stanovisko, v ktorom kritizuje ministerstvo životného prostredia za meškanie protokolu na ratifikáciu. Pripomeňme, že protokol je vlastne prvý vykonávací predpis k Dohovoru o biologickej diverzite, čiže zachovaní druhovej pestrosti. Na príprave protokolu sa SR aktívne zúčastňovala a podpísala ho v Nairobi v máji 2000. A to medzi prvými štátmi sveta. Hlavným cieľom protokolu je zaviesť jasné pravidlá hry, stanoviť etické mantinely pri používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Na druhej strane je ale pravdou, že protokol ešte nie je na Slovensku ratifikovaný. Tento významný dokument nadobúda účinnosť v deväťdesiaty deň po uložení päťdesiatej listiny o ratifikácii. Do konca júna protokol ratifikovalo 50 štátov, vrátane EÚ ako celku. V súčasnosti ho už podľa našich informácií podpísalo okolo 160 krajín a ratifikovalo 57. Na otázku, prečo SR protokol ešte neratifikovala, zástupcovia ministerstva životného prostredia zdôrazňujú, že ratifikácia má zmysel len vtedy, ak sa vytvoria pre napĺňanie znenia protokolu podmienky v praxi. Z protokolu totiž vyplývajú pre zmluvné strany viaceré záväzky. Týkajú sa najmä uplatňovania postupu pri vydávaní súhlasu na vývoz alebo dovoz GMO, opatrení a stratégie na riadenie rizík súvisiacich s nakladaním s GMO a pod.

Slovensko splnilo aj druhý zásadný záväzok protokolu, a tým je schválenie národnej legislatívy. Zákon o používaní genetických technológií a GMO schválila NR SR v roku 2002. Na uplatňovanie zákona, ako aj Cartagenského protokolu MŽP SR zriadilo Odbor biologickej bezpečnosti a aj Komisiu a Zbor expertov pre biologickú bezpečnosť. Žiaľ, dobudovanie odboru, najmä personálne, nezávisí len od ministerstva. Časové zvládnutie prijímania a schvaľovania ďalších pracovníkov už nemôže ovplyvniť. Rovnako ako termín, kedy sa materiál dostane na rokovací stôl vlády. Ratifikáciu protokolu však musí ešte schváliť Národná rada SR, a tak jej finále aj optimisti očakávajú najskôr v závere tohto roku. Daný stav teda logicky nahráva Greenpeace, aby svoje výhrady stupňovalo. Najmä ak sú pravdivé informácie o tom, že kampaň Greenpeace proti GMO podporujú nielen zväzy farmárov, ale aj samotná Európska komisia. Na nedávnej konferencii o biotechnológiách, ktorá sa uskutočnila koncom augusta v Bazileji, ich zverejnila poslankyňa Európskeho parlamentu. Hoci závery konferencie o stále horúcej téme GMO podnietili vznik vedeckého výboru pri Európskom parlamente, predsa len diskusie okolo nej tak skoro neutíchnu ani v celosvetovom meradle. EÚ síce urobila nedávno ústupok a zrušila moratórium na dovoz GMO, no jej postoj k problematike GMO zostáva aj naďalej v porovnaní s postojom USA opatrnejší. Cesta k zosúladeniu názorov bude dlhá aj kvôli rozporom medzi chudobným Juhom a bohatým Severom. Preto proti silnejúcim tlakom záujmových skupín presadzujúcich GMO budú kampane Greenpeace zrejme nevyhnutné.