Deti a prednostné pohľadávky

Nášmu zamestnancovi, ktorý je ženatý a má dve deti, bola určená exekúcia na mzdu. Akú sumu zo mzdy musí dostať zamestnanec a aká suma musí ísť na exekučné zrážky? Čo sa považuje za prednostné pohľadávky?

- Exekúcia zrážkami zo mzdy sa vykonáva v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zrážky sa vykonávajú podľa § 69 citovaného zákona z čistej mzdy povinného (teda vášho zamestnanca), ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a odvody zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a príspevok na poistenie v nezamestnanosti (do 31. 12. 1996 do bývalého Fondu zamestnanosti SR).

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Do čistej mzdy na účely exekúcie sa pripočítavajú aj dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce mzdu, napríklad nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a peňažná pomoc v materstve.

Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti (od 1. 7. 2002 prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa v zmysle zákona č. 281/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), ani sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách (cestovné náhrady atď.).

Povinnému sa však nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma. Výšku základnej sumy ustanovuje nariadenie vlády č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia. Základná suma na osobu povinného predstavuje 1600 Sk plus 600 Sk na každú osobu, ktorej má povinný povinnosť poskytovať výživné. Okruh osôb, voči ktorým má fyzická osoba povinnosť poskytovať výživné, rozsah i vznik tejto povinnosti, určuje zákon č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (zákon o rodine). Vo väčšine prípadov ide o manžela (manželku) povinného a vyživované deti povinného, avšak môže ísť aj o prarodičov, vnukov (predkov a potomkov) alebo rozvedeného manžela (manželku) povinného, za podmienky, že povinnému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskytovať výživné. Vyživovacia povinnosť však nemusí byť priznaná rozhodnutím

Suma 600 Sk sa započítava na manžela (manželku) povinného, aj keď má vlastné príjmy. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno podľa § 71 citovaného zákona zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Prednostnými pohľadávkami (§ 71 ods. 2 cit. zákona) sú:

a) pohľadávky výživného,

b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

c) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

Suma, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy po odpočítaní základnej sumy, je stanovená nariadením vlády č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia a predstavuje 3000 Sk. V prípade, ak čistá mzda podľa § 69 citovaného zákona po odpočítaní základnej sumy podľa § 70 cit. zákona nepresahuje 3000 Sk, zaokrúhli sa smerom nadol na celé číslo deliteľné troma a rozdelí sa na tri tretiny. V prípade, ak čistá mzda po odpočítaní základnej sumy presahuje 3000 Sk, rozdelí sa suma 3000 Sk na tri tretiny a určí sa zvyšok presahujúci 3000 Sk. Maximálna výška v jednej tretine je 1000 Sk. Pohľadávky sa uspokojujú najskôr z určených tretín a potom zo zvyšku presahujúceho 3000 Sk.

Ak sa vymáha pohľadávka, ktorá nemá charakter prednostnej pohľadávky, zrazí sa na jej uspokojenie suma určená v prvej tretine, pričom v tomto prípade druhá a tretia tretina zostávajú povinnému, a ak táto suma nestačí, zrazí sa celý zvyšok presahujúci 3000 Sk.

V prípade, ak sa vymáha prednostná pohľadávka, teda uvedená v § 71 ods. 2 cit. zákona, zrazí sa na jej uspokojenie suma určená v druhej tretine. Ak táto suma nepostačuje, zrazí sa suma v prvej tretine (pričom tretia tretina zostáva povinnému). Ak však ani táto suma nestačí, zrazí sa celý zvyšok presahujúci 3000 Sk.

Posúdiť, či ide o prednostnú pohľadávku, je povinnosťou súdu, ktorý nariaďuje výkon rozhodnutia. Túto povinnosť má však aj platiteľ mzdy (vaša organizácia), lebo pri nesprávnom postupe sa vystavíte nebezpečenstvu, že oprávnený uplatní oproti vašej organizácii na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného

Záverom je potrebné uviesť, že zo základnej sumy nie je možné vykonávať zrážky ani so súhlasom povinného. Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, teda z tretej tretiny čistej mzdy alebo z druhej tretiny, aj keď nejde o prednostnú pohľadávku, možno iba na základe súhlasu povinného. Tento súhlas s vykonávaním zrážok vo väčšom rozsahu však môže povinný kedykoľvek odvolať.