Divoká iracká strelnica

Americký prezident začína strácať aj na domácom fronte

Vojna s Irakom sa okrem iného zdôvodňovala či ospravedlňovala tvrdením, že sa tam pod ochrannými krídlami bývalého diktátora Saddáma Husajna nachádzajú teroristi. Nech už bolo obvinenie pravdivé alebo nie, práve príchod spojencov spôsobil, že sa do krajiny začali sťahovať moslimskí fanatici a ozbrojenci z celého sveta, ktorí premenili Irak na strelnicu. Prakticky každý deň tak prichádzajú správy o útokoch na amerických (aj britských) vojakov. A počet obetí v radoch armády Spojených štátov rastie. Podľa posledných údajov zahynulo od oficiálneho ukončenia konfliktu (1. mája) 73 príslušníkov ozbrojených síl USA. Napätie, stres a únava potom, samozrejme, spôsobujú absurdné situácie, keď spojenci „,omylom“ zastrelia 10 irackých policajtov...

Pre amerického prezidenta Georga W. Busha sa nevyvíja situácia priaznivo ani na „domácom“ fronte. Väčšina jeho súkmeňovcov nesúhlasí s jeho zámerom požiadať Kongres o ďalších 87 miliárd dolárov na financovanie obnovy Iraku. Ide o najvýznamnejšie verejné odmietnutie Bushovej iniciatívy v oblasti národnej bezpečnosti alebo terorizmu od septembrových útokov 2001. Navyše sa včera objavila informácia, že pracovná verzia správy o pátraní po zbraniach hromadného ničenia v Iraku neobsahuje žiadne jasné podklady o tom, že Bagdad takouto výzbrojou disponoval, keď do krajiny v marci vpadli Spojené štáty spolu s Veľkou Britániou. Americké sily, hľadajúce dôkazy chemickej, biologickej alebo jadrovej výzbroje, doteraz ani žiadne dôkazy nenašli.

Washingtonu teda neostáva nič iné, iba hľadať východisko zo slepej uličky, v ktorom sa ocitol proces demokratickej obnovy Iraku. Najlepším riešením sa zdá byť rezolúcia OSN, ktorú USA plánujú predložiť do konca týždňa po tom, ako preskúmajú pozmieňovacie návrhy Francúzska, Ruska, Sýrie, Čile a iných členov Bezpečnostnej rady. Spojené štáty žiadajú novú rezolúciu v snahe dostať do búrlivého štátu ďalšie mierové jednotky a financie. Paríž, ktorý sa ako odporca vojny ocitol znova na koni, prostredníctvom svojho veľvyslanca vo Washingtone uviedol svoje podmienky. Ide o dva body, ktoré by mali byť do pridané do dokumentu. Prvým je „symbolické“ odovzdanie zvrchovanosti Iraku do rúk vládnej rady, nasledované čo najrýchlejším prechodom úloh na ministerstvá, len čo budú pripravené ich prevziať.

Napriek všetkému Bush nestráca svoj „texaský“ optimizmus a počas víkendu potvrdil, že USA budú v Iraku pokračovať v nastúpenom kurze a svoje poslanie dovedú do konca. Zároveň vyzval iné štáty, aby sa pridali k úsiliu vybudovať stabilný Irak, a dodal, že slobodné krajiny nemôžu byť neutrálne v „boji medzi civilizáciou a chaosom“. „Vybojujeme toto podstatné víťazstvo,“ povedal. Pre Iračanov je však „podstatné víťazstvo“ ešte veľmi, veľmi vzdialené.

Mladen Bosiočič

RASTER

Americká armáda zadržiava v Iraku približne 4000 Iračanov kvôli odporu proti okupačným oddielom. K ich prečinom patrí členstvo v skupinách odporu a útoky proti spojeneckým vojakom. Organizácie pre ľudské práva však kritizovali, že skutkové podstaty ako „ohrozenie amerického vojaka“ sú sčasti definované príliš široko. Celkovo spojenci prevádzkujú v Iraku 15 väzení, v ktorých ako strážnikov znova nasadzujú už aj Iračanov. Nezamestnali však žiadneho z niekdajších dozorcov, ktorí boli považovaní za krutých a skorumpovaných.