Kto môže, tak sa zabezpečuje

Štruktúra výdavkov domácností sa v tomto roku výrazne zmenila

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve dosiahla v druhom štvrťroku 2003 úroveň 14 118 Sk (za celý prvý polrok - 13 602 Sk), čo je oproti rovnakým obdobiam minulého roka o 5,9 % či o 5,5 % viac. Reálna mzda však pod vplyvom pomalšieho rastu nominálnej mzdy a vyššieho rastu spotrebiteľských cien klesla v porovnaní s druhým štvrťrokom 2002 o 1,8 % a v porovnaní s prvým polrokom 2002 o 1,4 %. Je to opačný vývoj ako v predchádzajúcich desiatich rokoch, keď okrem rokov 1999 a 2000 sústavne rástli aj reálne mzdy. V súvislosti s tým a s výrazným vzrastom nákladov na bývanie sa potom nemožno čudovať vývoju v maloobchode, ktorý zaznamenáva v tomto roku pokles takmer vo všetkých odvetviach predaja. A aj keby sa podľa prognózy Štatistického úradu (ŠÚ) SR mala priemerná nominálna mesačná mzda do konca roka zvýšiť na 14 450 Sk - vzhľadom na to, že koncom roka je odmeňovanie v hospodárstve vždy štedrejšie, keďže ide o ocenenie práce za celý rok - pokles reálnych miezd približne o 1,4 % oproti roku 2002 by sa mal stať skutočnosťou.

Napriek tomu Pavol Baláž, generálny riaditeľ Sekcie národných účtov a cien ŠÚ SR, neráta s výraznejším obmedzením spotreby domácností. Na základe vývoja v produkčnej sfére (rast HDP v druhom štvrťroku o 3,8 % oproti rovnakému obdobiu 2002) predpokladá, že objem miezd, ktoré bude mať obyvateľstvo k dispozícii, sa významnejšie nezníži. Napokon, po zvýšení cien energií a nájomného už priemerné domácnosti pomaly netušia, ktoré

svoje výdavky

ešte môžu obmedziť. Uplynulé mesiace i predchádzajúci rok ukázali, že sa výrazne znížili výdavky na rekreácie, a to nielen zahraničné. Odzrkadlilo sa to aj v klesajúcich tržbách hotelov a reštaurácií. Podľa P. Baláža je možné pozorovať aj istú opatrnosť v míňaní finančných prostriedkov. Rozdiel medzi prijatými mzdami a spotrebou predstavuje úspory, nie však na vkladných knižkách, ale v poistných rezervách. „Neráta sa s nimi síce na okamžité použitie, ale sú k dispozícii, ak ich bude treba,“ podotýka P. Baláž. Na základe pomerných analýz tiež tvrdí, že obyvateľstvo začalo dôverovať podielovým fondom, pričom ich majetok v nich rastie dosť významnými tempami. Ide tu o istý nastupujúci trend, aj keď sa objem týchto prostriedkov nedá porovnávať s vkladmi v bankách. Najmä podnikateľské domácnosti premieňajú svoje úspory na investície do nehnuteľností. Nevydáva sa teda toľko peňazí ako predtým na priamu spotrebu, ale je tu zreteľná tendencia zabezpečovať sa. Pravda, v spotrebe dochádza k značnej diverzifikácii, kým jedni sa zabezpečujú pre budúcnosť a investujú do bytov, domov, pozemkov a podielových fondov, druhí sú radi, ak dokážu uhradiť náklady za bývanie a vyhľadávajú lacnejšie druhy potravín. To zreteľne ukazuje štatistika: Kým vlaňajší rok bol v maloobchode úspešný a s výnimkou špecializovaného tovaru a použitého tovaru sa všade zaznamenali

vyššie tržby,

napríklad v potravinách sa zvýšili, v stálych cenách, takmer o 22 %, v tomto roku je tendencia opačná, medziročný pokles tržieb v jednotlivých mesiacoch sa pohyboval od 2 do 10 % (v stálych cenách). Nie je iste prekvapujúce ani to, že sa zvyšujú tržby z opráv pre domácnosti.

Zuzana Krútka

TaBUľKA:

Spotreba obyvateľov a maloobchod v SR

Ukazovateľ 2002 (v mil. Sk) index 02/01* 1. polrok 2003 (v mil. Sk) Index 03/02*

Konečná spotreba domácností 595 379 107,9 309 692 107,5

Tržby maloobchodu spolu 327 979 105,8 149 915 93,9

Tržby MO s potravinami 21 679 121,9 9 585 84,6

Tržby MO okrem predajní 26 207 104,0 14 748 113,7

Tržby z opráv pre domácnosť 1305 114,7 935 144,6

* indexy sú počítané v stálych cenách z decembra 2000

Zdroj: ŠÚ SR