Ako sa dostať k potrebným financiám

Ministerstvo garantuje štátu, že sa prostriedky fondov použijú optimálne

Ministerstvo životného prostredia je garantom výberu projektov budovania environmentálnej infraštruktúry. O možnostiach čerpania dotácií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu EÚ pre projekty zamerané na environmentálnu infraštruktúru, sme sa pozhovárali s Ing. Katarínou Novákovou, generálnou riaditeľkou Sekcie zahraničnej pomoci a medzinárodných vzťahov Ministerstva životného prostredia SR.

Aké sú hlavné úlohy environmentálnej infraštruktúry?

K. Nováková: Ako súčasť Operačného programu Základná infraštruktúra obsahuje také opatrenia a aktivity, aby plnila svoju funkciu ochrany zdravia obyvateľstva a prírodného prostredia. Predovšetkým ide o zabezpečenie pitnej vody, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. Pre toto programovacie obdobie (2004 - 2006) má štyri opatrenia, a to na rozvoj infraštruktúry pre ochranu a racionálne využitie vôd, ochranu ovzdušia, zlepšenia odpadového hospodárstva a ochranu prírodného prostredia.

Čoho sa týkajú jednotlivé opatrenia?

K. Nováková: Prvé opatrenie sa týka ochrany a racionálneho využitia vôd. Tu sa zameriame na projekty na budovanie kanalizačných zberačov, verejnej kanalizačnej siete, ich rekonštrukciu, budovanie čistiarní odpadových vôd a systému pre pitnú vodu. Zaradili sme sem aj projekty zabezpečujúce protipovodňovú ochranu, čo je trochu neštandardné. Prechádzajú sem z predvstupového nástroja ISPA, kde priamou výzvou z Európskej komisie dostalo Slovensko možnosť programovať projekty aj pre protipovodňovú ochranu. Ich výber nie je otázkou blízkej budúcnosti, ale systémového prístupu Ministerstva životného prostredia SR v súlade s ministerstvom pôdohospodárstva. Obsah týchto projektov je viazaný na vládny program protipovodňovej ochrany. Budú sa týkať oblastí, ktoré nám vymedzil odborný garant - Slovenský vodohospodársky podnik. Príprava projektových zámerov, výberu lokalít aj samotná komunikácia s odborníkmi je v kompetencii Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Aké typy projektov plánujete na rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia?

K. Nováková: V súčasnosti sú to najmä komunálne, verejné projekty. Ide o mestské teplárne. Toto opatrenie prechádza z programu ISPA, z ktorého sme dotovali dobudovanie teplární. Chceme podporovať prebudovanie palivovej

základne teplární,

ktoré boli postavené predovšetkým na tuhé palivo. Detailný opis tohto opatrenia bude po schválení programového doplnku na našej samostatnej webovej stránke približne v septembri - októbri. Zatiaľ môže záujemca získať informácie na internete, na stránke ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja www.build.gov.sk.

Spomenuli ste teplárne. Ale je veľa podnikov, ktoré znečisťujú ovzdušie. Tiež môžu

požiadať o dotácie?

K. Nováková: Áno, lebo zo štrukturálnych fondov môže dostať financie aj privátny žiadateľ, ak jeho projekt spĺňa požiadavky Európskej únie. Teraz máme indikatívny podnikateľský zoznam projektov. Každý z nich je v inom štádiu pripravenosti. V súčasnosti sa začínajú programovať projekty. Ich realizácia závisí od technickej pripravenosti, dokumentácie a od pripravenosti žiadateľa. Vo vnútri opatrenia sme neurčili priority. Poradie projektov v rámci indikatívneho zoznamu je dané vývojom v programovaní.

Ako chcete riešiť infraštruktúru odpadového hospodárstva?

K. Nováková: Odpadové hospodárstvo je špeciálna kategória, lebo v rámci predvstupového

nástroja ISPA sme síce plánovali programovať aj projekty odpadového hospodárstva, ale nebol vybratý ani jeden projekt, pretože sme mali dostatok projektov pre vodný sektor. Z povstupových prostriedkov, či už zo štrukturálneho alebo z Kohézneho fondu, plánujeme aj odpadové hospodárstvo. Prv, než začneme robiť samotné projekty odpadového hospodárstva, chceme urobiť technickú asistenciu pre všetky vyššie územné celky. Jej úlohou bude zhodnotiť úroveň manažmentu odpadového hospodárstva v jednotlivých vyšších územných celkoch. Dostaneme systémovú dokumentáciu, ktorá presne povie,

čo nám chýba

na danom území vo vzťahu k určitému optimu, a to budeme programovať ako jednotlivé projekty. Iniciovali sme založenie pracovnej skupiny pre odpadové hospodárstvo. Vyššie územné celky nám do nej vymenovali svojich pracovníkov. Skupina pripravuje akési zistenie súčasného stavu odpadového hospodárstva. Takto sa chceme dopracovať k strategickému materiálu na úrovni každého VÚC. Teraz nebudeme čakať na jeho dokompletizovanie, ale snažíme sa revidovať súčasnú dokumentáciu. Ak bude vyhovujúca, pripravíme jednotlivé projekty zamerané na zneškodnenie, zhodnocovanie odpadov alebo na všetko, čo v rámci manažmentu odpadového hospodárstva chýba v danom vyššom územnom celku. Projekty budeme pripravovať s vyššími územnými celkami a tie so svojimi partnermi (obcou, mestom, ale aj podnikateľmi ). K takémuto riešeniu sme pristúpili preto, lebo pred Európskou komisiou nevie Slovensko dokázať svoju pripravenosť na riešenie odpadového hospodárstva. V rámci štátu máme nástroj, a to Program odpadového hospodárstva, ale potrebujeme mať investičnú stratégiu v každom vyššom územnom celku. Podľa toho budeme postupovať. V prvom období budeme programovať predovšetkým projekty integrovaného manažmentu v rámci vyšších územných celkov. Programy ako strategická investičná dokumentácia nám

označia aktivity,

technologické zariadenia na znehodnocovanie odpadu atď. Podľa toho aký objem finančných prostriedkov budú projekty vyžadovať, zaradíme ich buď do tohto opatrenia, alebo ak budú objemovo nad 10 miliónov EUR, tak do Kohézneho fondu.

Môžete vymenovať aktivity, ktoré budete v rámci rozvoja odpadového hospodárstva najviac podporovať?

K. Nováková: Môže to byť budovanie zariadení na zhodnocovanie odpadu, recyklačné linky, kompostárne. V rámci znehodnocovania odpadu to budú spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu, zariadenia na zber a ďalšie rozdeľovanie odpadov. Všetko, čo patrí do manažmentu odpadového hospodárstva. Rozhodne toto opatrenie nebude zamerané na zakladanie nových skládok odpadu, ale iba na uzatváranie a rekultiváciu existujúcich skládok. Naším cieľom nie je zaberať územie ďalšími skládkami, ale prioritou je recyklácia.

O potrebe ochrany, zlepšenia a regenerácie prírodného prostredia azda nik nepochybuje. Ako to chcete dosiahnuť?

K. Nováková: Toto štvrté opatrenie environmentálnej infraštruktúry je zamerané predovšetkým na aktivity súvisiace s plnením programu NATURA 2000. Príjemcom pomoci bude najmä Štátna ochrana prírody, odborná inštitúcia ministerstva životného prostredia. Ona určila, ktoré investičné aktivity je potrebné realizovať. Doteraz sme mali problém poskytnúť dotácie na

investičné projekty

z oblasti ochrany prírody a krajiny. Síce máme veľké množstvo bilaterálnych spoluprác alebo iných programov, napríklad PHARE, ale tie nám umožňujú dotovať napríklad poradenstvo, prípravu strategickej dokumentácie, budovanie kapacít, všetko neinvestičné aktivity. Dnes v tejto oblasti chýbajú predovšetkým informačné strediská ochrany prírody, siete náučných chodníkov a pod. Predovšetkým investičné aktivity. V súčasnosti sa Štátna ochrana prírody so Sekciou ochrany prírody a krajiny ministerstva životného prostredia snažia stanoviť lokality, kde je to najviac potrebné. Niektoré už určili. Teraz pracujú na ďalších. Všetko sa programuje priebežne. Nikdy nedosiahneme stav, že teraz máme uzávierku. Stále dostávame nové projekty, porovnávame ich s tými, čo sú v indikatívnom zozname. Ten, ktorý bude mať technickú dokumentáciu a ako príjemca pomoci bude najlepšie pripravený, ten bude mať prednosť. Nejdeme formou grantovej schémy, čiže nerobíme výzvu na projekty. Stále prijímame nové projekty a s nimi aktívne pracujeme. Využívame naše regionálne pracoviská tak, aby sme už dostali predpripravené projekty a mohli komunikovať so žiadateľom prostredníctvom nich.

Kto môže požiadať o finančnú dotáciu?

K. Nováková: Pre prvé opatrenie zamerané na rozvoj ochrany a racionálneho využitia vôd to budú regionálne vodárenské spoločnosti, na protipovodňové opatrenia - Slovenský vodohospodársky podnik. Slovenský hydrometeorologický ústav tu má jeden plánovaný projekt Povodňový varovný a predpovedný systém. Projekty na ochranu ovzdušia môžu podávať vyššie územné celky, obce, mestá a podnikateľské subjekty. Pri treťom opatrení zameranom na odpadové hospodárstvo budeme spolupracovať predovšetkým s vyššími územnými celkami, ktoré

môžu požiadať

o dotáciu. Ak o financie požiada napríklad podnikateľ, obec, mesto, tak projekt musí byť v súlade so stratégiou príslušného vyššieho územného celku. V opatrení na ochranu a regeneráciu prírodného prostredia sú konečnými prijímateľmi dotácií odborné organizácie ochrany prírody (Štátna ochrana prírody, Správa slovenských jaskýň ), Slovenská inšpekcia životného prostredia . Uvažujeme aj o mimovládnych organizáciách v tom zmysle, že Štátna ochrana prírody pre ne vypíše špeciálnu malú grantovú schému. Ale ešte to nie je dohodnuté. Z profilu žiadateľov je jasné, že s nimi spolupracujeme už teraz na rôznych úrovniach. Vodárenské spoločnosti budú najväčšími príjemcami pomoci. S nimi sme spolupracovali už pri projektoch ISPA. Vyškolili sme ich a vedia, ako pripravovať krátkodobú, strednodobú a dlhodobú investičnú stratégiu. V zmysle týchto dokumentov od nich priebežne dostávame projektové zámery. Nemusíme vyhľadávať žiadateľa, školiť ho. Tu už sú pracovníci, inštitúcie naučené s nami spolupracovať. Pokračujeme plynulo v tom, čo sme začali v programe ISPA. Aj pri ochrane ovzdušia pokračujeme, pretože prvé projekty sme dostali už pre ISPA. Bola to tepláreň v Žiline, teraz pripravujeme dve, vo Zvolene a v Martine. Samozrejme, hľadáme aj nových partnerov, čiže pre toto opatrenie budeme robiť informačný servis. K tomu využijeme sieť, ktorú tvorí ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, tiež vlastné inštitúcie, predovšetkým Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá má pracoviská v celej republike, a určite vyššie územné celky aj Združenie miest a obcí Slovenska. O možnostiach podávania projektov na zlepšenie odpadového hospodárstva budeme informovať privátny aj verejný sektor (mestá, obce ), ktorý priamo nekomunikuje s vyššími územnými celkami.

S akou výškou dotácií môžu rátať?

K. Nováková: Sú určité rozpätia, pretože výška dotácie bude odvodená od charakteru projektu. Podnikateľ môže rátať s maximom 35 % a verejný sektor s maximálnou dotáciou 85 %. V súčasnosti sa pripravuje na ministerstve financií stratégia na spolufinancovanie projektov pre štrukturálne fondy. Budeme sa riadiť týmto materiálom. V každom prípade musia byť financie poskladané z troch prostriedkov - z grantu, vkladu žiadateľa a zo štátnej dotácie (ale tá nemusí byť). Našou snahou je

odbremeniť žiadateľa,

pokiaľ je verejný, pretože obce, mestá, VÚC prostriedky na financovanie nemajú. Treba si však uvedomiť, že prostriedky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu iba dopĺňajú naše domáce prostriedky na to, aby sme vedeli niečo realizovať. Od nás jednoznačne Brusel očakáva, že my vložíme základný vklad pre pripravený investičný zámer a vydotujeme ho financiami z fondov. Koľko peňazí dá štát, bude závisieť od projektu, priority. Vstup banky je možný pod „dáždnikom“ žiadateľa, lebo aj on musí doniesť peniaze. Buď ich má vlastné, alebo si požičia.

Vaša rada pre autorov projektov?

K. Nováková: V súčasnosti je trh preplnený rôznymi konzultačnými firmami, ktoré ponúkajú obciam a mestám prípravu projektov. Nemáme s tým dobré skúsenosti. Starostovia sa nás pýtajú, či je možné, aby im súkromné firmy pripravili projekty. Ide najmä o vodný sektor. Keďže my máme jednoznačne daného partnera, sú to regionálne vodárenské akciové spoločnosti, v ich réžii sa pripravujú projekty. Je nám ľúto, keď starostovia prídu s projektmi, ktoré nie sú dobre vypracované. Práve vodné zdroje majú jednoznačné kritériá, formát. Pri ich príprave je nutný odborník - vodár. Nie sú to ľahké projekty. Veľmi často sa stretávame s otázkou, aká je poloha obcí, miest, starostov, primátorov na možnosť čerpania prostriedkov na dobudovanie vodnej infraštruktúry. Majú pocit, že sme ich vyradili zo schémy žiadateľov o pomoc. Nie je to pravda. Nové regionálne vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti obcí a miest. Čiže obce a mestá uplatňujú svoje požiadavky na

čerpanie dotácií

prostredníctvom vlastných akciových spoločností, ktoré sú na 100 % verejné. Pre nich je oveľa výhodnejšie, keď sa spojí niekoľko obcí do akéhosi účelového celku, ktorý využije odborné zázemie vodárenskej spoločnosti a pripraví projekt. Náklady na prípravu projektu znáša vodárenská spoločnosť, ktorá aj spolufinancuje projekt. Obce a mestá dostanú vodnú infraštruktúru (vodovodnú či kanalizačnú sieť) bez toho, aby museli prispieť. Ak chcú, môže dôjsť k dohode medzi vodárenskou spoločnosťou a obcou: obec prispeje, a potom sa stáva spoluvlastníkom tejto infraštruktúry. K tomuto sme sa dopracovali na základe zlej skúsenosti v predvstupovom nástroji ISPA. Tieto grantové prostriedky sú na slovenské pomery objemovo veľké, napríklad pri Kohéznom fonde je minimum 10 miliónov EUR. Na túto sumu obec nevytvorí projekt, možno združenie obcí. Skúšali sme vytvoriť voľné združenie obcí účelovo k projektu. Lenže problémom bolo spolufinancovanie. Obce nemali financie. Preto žiadateľmi o dotáciu sa stali akciové verejné vodárenské spoločnosti. Dochádza tu k nedorozumeniam, k veľmi slabej komunikácii medzi obcami a vodárenskými spoločnosťami. Preto sme v poslednom období zorganizovali niekoľko účelových stretnutí regionálnych vodárenských spoločností so zástupcami miest a obcí, podľa odporúčania Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). V súčasnosti veľmi aktívne začal ZMOS spolupracovať s vodárenskými spoločnosťami. Pripravujú tzv. komunikačnú stratégiu tak, aby aj starosta v tej najposlednejšej slovenskej dedinke vedel, že môže dostať peniaze len cez vodárenskú spoločnosť, no musí s nimi aktívnejšie komunikovať.

Pri Kohéznom fonde je minimálna suma 10 miliónov EUR. Aké minimum je určené na čerpanie zo štrukturálnych fondov?

K. Nováková: Pri štrukturálnom fonde sme stanovili iba maximum, teda do 10 miliónov EUR. Samozrejme, že to nebudú projekty v hodnote tisíc EUR. Snažíme sa o to, aby sme akékoľvek typy projektov, čo sa týka finančného objemu, vedeli zastrešiť. Pre eurofondy dostávame projektové zámery, ktoré sú ohodnotené. Prvé ohodnotenie sa upravuje pri

tvorbe projektu

podľa technickej dokumentácie. Zaraďujeme ich pod štrukturálny alebo Kohézny fond. V oboch sú opatrenia totožné, akurát v Kohéznom fonde nemáme ochranu prírodného prostredia. Ak nám pošle napríklad vodárenská spoločnosť zoznam projektov, ktoré chce realizovať, rozdelíme ich optimálne, aby mohli dostať peniaze. Ministerstvo životného prostredia garantuje štátu, že tieto prostriedky sa použijú v súlade s našou stratégiou.

Danica Rísová