Neefektívne financovať nebudú

Menej žiakov logicky nastoľuje otázku nevyhnutnosti racionalizácia

Nový školský rok začalo v Košiciach 192 škôl a školských zariadení, v porovnaní s minulým rokom ubudla jedna základná škola. Do košických základných škôl bude v novom školskom roku chodiť 24 457 detí, kým vlani ich navštevovalo 24 824, opätovný pokles potvrdzujú dlhodobé demografické ukazovatele. Podľa vysvetlenia Štefana Kandráča, vedúceho oddelenia školstva agistrátu, výsledky prepočtov ukazujú, že len za obdobie od septembra 1999 do septembra 2003 ubudlo na košických základných školách 3922 žiakov a pokles v posledných dvoch rokoch je asi o 9 %. Ak predpokladáme, že v priemernej 22-triednej škole je 660 žiakov, za posledné štyri roky, obrazne povedané,

zaniklo šesť škôl,

hovorí. V Košiciach fungujú školy, ktoré sú vyťažené na menej ako 50 percent kapacity, v niektorých je len 60 či 90 žiakov. V okrese Košice III je situácia najvypuklejšia, kapacity v školách sa využívajú na necelých 60 percent. Mesto si nemôže dovoliť financovať takéto neefektívne prevádzky. Nepriaznivý demografický vývoj mal byť už v minulých rokoch impulzom pre vtedajších zriaďovateľov, čiže okresné úrady, aby uvažovali o racionalizácii siete škôl. Pre samosprávu je racionalizácia nevyhnutnosťou, pretože musí hľadať prostriedky na základnú prevádzku a existenciu škôl. Pracovníci oddelenia školstva Magistrátu mesta Košice preto vypracovali dlhodobý projekt racionalizácie siete škôl a školských zariadení. Podrobne v ňom analyzovali súčasnú situáciu v jednotlivých mestských častiach a navrhli riešenia v podobe postupného zrušenia niektorých škôl a školských zariadení. Ušetria sa finančné prostriedky na prevádzku, ale aj mzdové prostriedky, a získajú sa

financie z prenájmu

tretím subjektom. Prednostne by činnosť nových nájomcov mala súvisieť s výchovou a vzdelávaním, vypĺňaním voľného času detí a mládeže. Racionalizácia siete škôl a školských zariadení by mala viesť k účelnému zmenšeniu počtu škôl tak, aby sa využívala ich kapacita v čo najväčšej miere a pritom sa dosiahol ekonomický efekt, zhospodárnila sa prevádzka. Zachová sa toľko škôl, aby kapacitne pokryli potreby. Samotný proces racionalizácie sa zatiaľ rozbieha pomaly, pretože voči navrhovanému rušeniu konkrétnych škôl sa zdvihla vlna protestov učiteľov, rodičov, bývalých i súčasných žiakov. Podľa Š. Kandráča bude určite veľmi bolestný a náročný, ukazuje sa však ako nevyhnutný. Veľa sa očakáva od pripravovaného zákona o financovaní škôl, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Financovanie na jedného žiaka mestské školstvo víta, ale zároveň žiada, aby boli stanovené reálne normatívy. Ministerstvo financií musí stanoviť reálnu

výšku nákladov,

ktoré sú nevyhnutné na prevádzku, a odzrkadľujú všetky potreby škôl. Musí v nich byť zohľadnená súčasná cenová úroveň jednotlivých energií, aj ich ďalší možný nárast, pretože práve platby za dodávky tepla, elektriny a vody tvoria najvyššie položky v rozpočtoch. V rozpočte školstva, ktorého zriaďovateľom je mesto, je na rok 2003 pre právnické subjekty plánovaných v kapitole tovarov a služieb 98,1 mil. Sk, z toho na energie treba vynaložiť bezmála 77,6 mil. Sk. Za prvý polrok už bolo vyčerpaných takmer 35,9 mil. Sk, pritom školy stále ťažia aj neuhradené faktúry za energie vo výške 25,7 mil. Sk. Podobne nepriaznivá je situácia aj v kapitole materiálov a služieb, kde z rozpočtovaných 10 mil. Sk bola za polrok využitá polovica, a aj tá len na nevyhnutné havarijné opravy striech, statických porúch, havárie vodovodných a kanalizačných potrubí či kúrenia. Na dlhodobo plánované opravy starnúcich budov prostriedky nezostávajú.

Ladislav Kulik