Život v mori ohrozujú riasy

Znie to ako science fiction z 50. rokov minulého storočia: hnusný zelený sliz sa rozširuje po mori, zabíja ryby a ohrozuje deti a živočíchy, plávajúce vo vode. Odborníci však tvrdia, že tento scenár sa môže stať skutočnosťou v Baltickom mori, najväčšom poloslanom mori na svete, ktoré obkolesuje 14 krajín s asi 85 miliónmi obyvateľov, pokiaľ sa nezavedie prísnejšia kontrola toxického odpadu a odstraňovanie živných látok. Aj napriek prísnejším kontrolám životného prostredia je rok 2003 označovaný ako zlý rok pre veľký výskyt modrozelených rias. Ako vedľajší produkt ťažkého priemyslu obsahuje prudko toxické látky, je nebezpečný najmä pre malé deti a zapríčinil smrť psov a dobytka. Pokladá sa tiež za príčinu ochorenia kože a respiračných chorôb. Riasy sú tiež príčinou zníženia počtu rýb, hlavne pre rozklad mŕtvych rias, ktoré klesajú na dno mora a využívajú jeho zásoby kyslíka. Podľa morského biológa organizácie Greenpeace Stuarta Thomsona, veľká spotreba kyslíka na dne Baltiku si už vybrala daň na zásobách tresiek, pretože tam tento druh rýb kladie svoje ikry. Výskumník Lotta Ruokanen z fínskeho Morského inštitútu uviedol, že za čoraz väčším výskytom rias je ľudská činnosť, ako sú úniky organických látok z fariem a odpadová voda z tovární na spracovanie rýb a domov, ktoré sa nachádzajú za sústavou odpadových kanálov a čističkami vôd obcí. Hoci sú isté množstvá dusíka a fosforu potrebné na udržanie morského života, veľké množstvá takýchto živín vedú k eutrofizácii (obohacovaniu vody o živiny), čo je proces, ktorý urýchľuje rast rias a mení vody jazier a morí v kalnú masu. Modrozelené riasy sú prírodným fenoménom, vyskytujú sa po stáročia, ale vzhľadom na eutrofizáciu sa stali oveľa väčším problémom, tvrdia vedci.

Medzi 30. a 80. rokmi sa priehľadnosť Baltického mora znížila o tri až štyri metre, uviedla Komisia na ochranu Baltického mora (HELCOM), čo je medzivládny orgán vytvorený na ochranu tohto mora.

Asi milión Fínov žije mimo dosah kanalizačnej siete. Nepriaznivý dosah na situáciu s riasami majú aj odpadové vody z oblasti Petrohradu.

Podľa štúdie komisie sa do mora dostalo v roku 2000 asi 660 000 ton dusíka a 28 000 ton fosforu. Väčšinu týchto látok privádzajú do mora štyri veľké rieky - Neva, Nemunas, Vistula a Odra. Problém eutrofizácie je problémom globálnym, ale čo je znepokojujúce pre Baltické more, je hlavne jeho citlivosť.

Baltické more, ktorého priemerná hĺbka je 55 metrov v porovnaní s viac ako 3600 metrami v Atlantickom oceáne, je oveľa citlivejšie na prísun toxických látok a živín, hlavne preto, že jeho vody majú obmedzenú možnosť výmeny s ostatnými morami. Trvá to 30 až 50 rokov, kým dôjde k celkovej výmene más vody v Baltickom mori, a tak aj keby došlo v tomto momente k zastaveniu všetkého prísunu toxických látok, bude moru trvať desaťročia, kým sa úplne zotaví, tvrdia odborníci.

„Roky 1997, 1999 a 2002 neboli ľahké, čo sa týka rias a teraz existuje predpoveď, že rok 2003 bude tiež jedným z najhorších,“ hovorí výskumník Heikki Pitkanen z fínskeho environmentálneho inštitútu.

„Od začiatku 90. rokov množstvá dusíka a fosforu klesli asi o 40 percent, ale treba prejsť dlhú cestu, kým sa problém vyrieši.“

(hdc)