Podobnosť neúmyselná

Pre mnohých čitateľov tohto žánru, vychádzajúceho zo zaujímavých a vzrušujúcich príbehov, ktoré sa možno stali, možno nestali, bolo možno prekvapením, že do kategórie autorov tohto druhu sa zapísal aj pezinský rodák, našej verejnosti známy skôr ako divadelný, televízny a filmový režisér a scenárista, venujúci sa doteraz viac oblasti dramatických diel, šesťdesiatročný Juraj Brindzár svojou knihou poviedok Prázdny hrob (vydavateľstvo IKAR). V tomto diele spája autor päť príbehov, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti a verejnosť ich má doteraz v pamäti. Možno, ba celkom určite, aktéri sú fiktívnymi postavami udalosti od Dmytra Solovjuka z prvej poviedky, ktorý prišiel na Slovensko hľadať prácu a našiel tu vlastne krutú smrť, až po bratov Jančošekovcov, ktorí majú svoj podiel viny na smrti starého Ferdu Velena, čo musel zomrieť násilným činom. Do niektorých svojich príbehov priberá autor postavy z regiónu, ktorý dôverne pozná, ponecháva im charakter západniarov, dialektom poznačí ich reč, zvýrazňuje ich osobitosť v konaní i vo vzťahoch malých obcí, kde ľudia žijú akoby na okraji veľkomesta a snažia sa prebrať aj ich životný štýl. Autor sa snaží vo všetkých príbehoch o maximálne hodnoverný obraz situácie, do ktorej sa jeho kladní i záporní hrdinovia dostávajú, a treba po pravde povedať, že sa mu to darí. Dielo je mimoriadne pútavým čítaním nielen oddychového charakteru, ale svojím psychologickým nábojom dáva čitateľovi aj niečo navyše - pohľad do obloka, ktorý často zastierame záclonou.

(rhk)