Kučma kontra Juščenko

Reforma na udržanie moci vládnych síl

Približne rok pred uplynutím druhého päťročného obdobia na čele Ukrajiny prezident Leonid Kučma spravil ďalší ťah na šachovnici v rámci pripravovanej reformy politického systému. Miesto stiahnutého návrhu ústavných zmien, podľa ktorého by o zložení vlády už nerozhodovala hlava štátu, ale na čisto proporcionálnom základe zvolený parlament, predložil do Verchovnej rady novú iniciatívu. Od predchádzajúcej sa podstatne odlišuje vlastne len tým, že dosiaľ priamo voleného prezidenta by mal voliť nový zákonodarný zbor, ktorý vzíde z parlamentných volieb v roku 2006. V tom istom roku by mal aj hlasovať o hlave štátu. Lenže najbližšie prezidentské voľby sa podľa ukrajinskej ústavy musia uskutočniť už koncom októbra 2004.

Pôvodne nebolo jasné, či Kučma, ktorý sa po tretí raz nemôže uchádzať o znovuzvolenie, nezvažuje predĺžiť svoje zotrvanie vo funkcii o dva roky. To si však z viacerých dôvodov nemohol dovoliť, inak by pošliapal hlavný zákon a napodobnil autokrata zo susedného Bieloruska. Posledný návrh zmien ústavy poodhalil zámery Leonida Danylovyča a jeho stúpencov z politických a finančnopriemyselných klanov oligarchie. V poslednom čase viackrát potvrdil, že voľby prezidenta budú na jeseň budúceho roka. V takom prípade by to však znamenalo, že ďalší prezident by bol zvolený dočasne iba na dva a nie na päť rokov. A nový parlament by o ďalšie dva roky opäť volil hlavu štátu.

Podľa prieskumov má najväčšiu šancu byť zvolený za prezidenta pri priamom hlasovaní stále charizmatický líder opozičného stredopravého bloku Naša Ukrajina Viktor Juščenko. Súčasné vládne sily sa obávajú príchodu bývalého premiéra, ktorý je najviac populárny na západe a v centre krajiny, na čelo štátu pri terajších rozsiahlych právomociach prezidenta. Plánovanú politickú reformu chcú podľa všetkého využiť ani nie tak na zlepšenie neefektívneho a neprehľadného mocenského systému, ako na zabrzdenie prezidentských ambícií prozápadne orientovaného Juščenka a udržanie svojich rozhodujúcich pozícií v parlamente.

Za Juščenka ako prezidenta by dnes hlasovalo 24 percent voličov, šéf opozičných komunistov Petro Symonenko by získal 13 percent a premiér Viktor Janukovyč zo Strany regiónov 10 percent hlasov. Muselo by sa teda konať aj druhé kolo s účasťou lídrov dvoch protichodných opozičných síl.

Martin Benko