Husajnove klamstvá telom

Pred vojnou bolo všetko jednoduché. Vedelo sa, že Saddám je hrozbou pre pokojný spánok detí celého sveta, zrejmý bol hlad Iračanov po slobode a dôkazy boli nevyvrátiteľné. Len čo sa vojna skončila, začali sa pochybnosti. Takmer každé serióznejšie západné médium, každý druhý parlamentný podvýbor a početné vyšetrovacie komisie rozpitvávajú interpretácie správ tajných služieb, na základe ktorých sa rozhodlo o útokoch. Zlyháva aj sloboda. Akoby si nebola vedomá vlastnej historickej zodpovednosti, necháva, aby v jej krídlach umierali americkí vojaci a irackí civilisti. No najväčšou enigmou sa stáva sám Saddám a jeho konanie.

Na povrch vychádza fakt, že jeho motívy a zámery boli omnoho komplexnejšie a rafinovanejšie, ako sa predpokladalo. Jeho pretvárka bola dokonalejšia. Zoberme si najnovšie vyhlásenie poradkyne amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej: „Nikdy sme netvrdili, že Saddám Husajn riadil alebo viedol (atentáty z 11. septembra). Povedali sme, že to je niekto, kto podporoval teroristov, pomáhal s ich výcvikom a bol hrozbou v tomto regióne, ktorú sme neboli ochotní tolerovať.“ Už sa teda pri spätnom pohľade na Husajnovo obdobie nemôžeme spoliehať na predvojnovú, jednoduchú a ľahko čitateľnú rovnicu: iracký režim podporoval al-Káidu, preto bol aspoň nepriamo zodpovedný za jej útoky. Vzájomná interakcia medzi Bagdadom a teroristami zrejme bola omnoho komplexnejšia a spôsob rozdeľovania zodpovednosti za atentáty omnoho sofistikovanejší. Husajn síce podporoval globálne teroristické siete, ale iba na regionálnej úrovni. Nemohol teda za to, že niektoré jeho lokálne zamerané kroky mohli mať celosvetový dosah. Nové interpretácie sčasti odstraňujú aj krivdu voči al-Káide, ktorá sa v dôsledku nesprávneho vnímania spomínanej interakcie na chvíľu neprávom ocitla v mediálnom tieni Husajnovho režimu.

Skazenú genialitu Saddámovho deformovaného uvažovania ešte výstižnejšie demaskuje bývalý šéf inšpektorov v Iraku Hans Blix. „Som čoraz viac presvedčený, že Irak zničil (zbrane hromadného ničenia), tak ako tvrdí, takmer všetko, čo vlastnil, v lete 1991,“ vyhlasuje v týchto dňoch rozhodný Švéd. Bagdad podľa neho síce hovoril pravdu, ale mimoriadne zákerným spôsobom. „Irackí predstavitelia vyvolávali dojem, že odmietajú povoliť prístup (inšpektorom OSN),“ tvrdí Blix a pointuje: „Chcem tým povedať, že možno vyvesiť na dvere ceduľu ťPozor pes!Ť bez toho, aby ste nejakého psa mali.“ Blixova teória o irackom zbrojnom programe je unikátna v tom, že zlučuje reči a tušenia s realitou. Na jednej strane ukazuje, ako sa Husajn v konečnom dôsledku uchýlil k ďalšej zo sérií lží - klamal telom. Na druhej strane vysvetľuje, prečo sa inšpektorom, tajným službám ani západným politikom nepodarilo objaviť zbrane hromadného ničenia. Heuréka!

Rastislav Boldocký