Vstup do Európy v štýle mafií

Organizovaný zločin už dávno vyriešil problém s integráciou

„Sme neintegrované krajiny s integrovanou mafiou. To znamená, že všetky naše miestne mafistické skupiny majú oveľa lepšie vzťahy s ich partnermi so západnej Európy ako ich máme my s našimi partnermi na štátnej úrovni,“ vyhlásil začiatkom tohto mesiaca albánsky minister obrany Pandeli Majko počas medzinárodnej konferencie o bezpečnostnej situácii v juhovýchodnej Európe, ktorá sa konala v Sofii. Záver konferencie bol jasný: nelegálne obchodovanie so zbraňami, s drogami a bielym mäsom destabilizuje bývalé komunistické krajiny Balkánu a východnej Európy a môže byť vážnou prekážkou pri ich vstupe do Európskej únie a NATO. Euroatlantické štruktúry už viackrát vyzvali štáty tohto regiónu, aby si urobili doma poriadky s organizovaným zločinom. „Kontraband, najmä obchodovanie s kradnutými autami, zbraňami, drogami, valutami a pasmi ohrozuje národnú bezpečnosť a reformy, ktoré vlády tohto regiónu rozbehli,“ uviedol veľvyslanec USA v Bulharsku James Pardew. V marci americký ambasádor novinárom zasa vyhlásil, že „zločin je tu dobre organizovaný, príliš viditeľný a dosť vplyvný“.

Na konferencii v Sofii slovne zasiahol aj generálny tajomník NATO George Robertson, keď budúcich členov aliancie požiadal, aby „vykorenili korupciu a zločinnosť a budovali právny štát“. Oveľa konkrétnejší bol v marci tohto roka, keď v macedónskom Ohride šesť balkánskych štátov pod gesciou NATO a Paktu stability pre Balkán podpísalo vzájomnú spoluprácu v boji s organizovaným zločinom. „Keď nedokáže región sám kontrolovať hranice, tak prevezmú kontrolu nad regiónom kriminálnici,“ vyhlásil vtedy

Akoby sa už stalo... Správa bulharského Centra pre štúdium demokracie, inštitút, ktorý sa zaoberá aj organizovaným zločinom, tvrdí, že už dávnejšie došlo k „deľbe práce“ medzi mafiami. Na Balkáne obchod s narkotikami a drogami patrí kriminálnikom z Albánska a Turecka, na pašovanie ľudí sa špecializujú štruktúry z Bulharska, Macedónska, Albánska a Turecka a nelegálne skupiny z Ruska a zo Srbska majú pod patronátom vraždy na objednávku. Najvypuklejšou vraždou je zastrelenie srbského premiéra Zorana Djindjiča. Cigánske mafie z Rumunska, ktoré využívajú postihnutých a maloletých, sa zasa špecializujú na operácie v západnej Európe.

Podľa Bojka Noeva, bývalého bulharského veľvyslanca pri NATO, za nárast nezákonných činností v balkánskom priestore možno vďačiť ekonomickému embargu uvalenému na Juhosláviu v deväťdesiatych rokoch, čo viedlo k hľadaniu alternatívnych zásobovacích koridorov. Tieto kanály boli neskôr „sprivatizované“ najsilnejšími skupinami a jednotlivcami, ktorí boli nevyhnutne prepojení na výkonnú moc a v súčasnosti predstavujú dobre fungujúci mechanizmus. „Medzinárodná blokáda Juhoslávie, trvajúca skoro desať rokov, umožnila mafiánom, aby z nej vytvorili ilegálny cigaretový štát, ktorý je pod ich kontrolou,“ uviedol v auguste 2002 ruský časopis Verzija, podľa ktorého však „jugomafiu“ v tomto smere už vytláčajú ruské skupiny.

Západná Európa by mala vážne vnímať slová albánskeho ministra obrany. V júli 2002 bývalý belehradský policajný náčelník Marko Ničovič pre srbský denník Danas povedal, že albánska mafia je po talianskej a thajskej treťou najväčšou zločineckou organizáciou na svete. Podľa neho je do činnosti mafie v Európe zapojených okolo 15 000 Albáncov, ktorí vykazujú ročný zisk 400 až 500 miliónov USD. Ničovič tvrdí, že z Kosova sa stal „heroínový štát Európy“. O rok neskôr, v júli tohto roka, štúdia antimafistickej parlamentnej komisie v Ríme uviedla, že v Taliansku je albánska drogová mafia už nebezpečnejšia ako Cosa Nostra. Albánci sú v Taliansku, členskom štáte EÚ, najvyššie v rebríčku organizovaného medzinárodného zločinu. Vec má medzinárodný až medzikontinentálny aspekt, lebo albánske skupiny svojmu postaveniu vďačia kontaktom s kolumbijskou narkomafiou a narkotikami zásobujú celú Európu. Albánske klany pritom udržiavajú dobré kontakty so svojimi „talianskymi kolegami“. Albánci, povestní svojou krutosťou a krvnou pomstou, sa špecializujú aj na obchod so zbraňami. Albánska mafia získala od talianskych bossov územie Kalábrie, ktoré dobre kontroluje a odkiaľ riadi svoje kontakty s Južnou Amerikou, Tureckom, Albánskom, Nemeckom, Francúzskom, Belgickom, Holandskom aj so severnou Afrikou. Mafia ako taká ochudobňuje Taliansko ročne najmenej o 7,5 miliardy EUR a takmer šestina národnej ekonomiky je v rukách mafie.

Ak politici v súvislosti s integráciou hľadajú ideálny model spolupráce a hovoria o dôležitosti odbúrania hraníc a colných bariér, mafistické štruktúry tento pojem už dávno nepoznajú. Ich jedinou hranicou je zóna vplyvu a výška ziskov.

Iaromír Novák