Lídri v septembri

NEMÁME RECEPT?

Už na mesiace sa dá počítať obdobie, odkedy sú naši občania konfrontovaní s napätím na politickej scéne, ktoré nevyplýva z napätia medzi koalíciou a opozíciou, ako by sa dalo čakať, ale z napätia vnútri koalície samotnej. Na jednej strane my Slováci máme ambície ukázať sa v čo najlepšom svetle, ale na strane druhej robíme všetko preto, aby to tak nebolo - kauzy, kauzičky, návrhy-nenávrhy. Dokonca aj politickí predstavitelia, o ktorých som si doteraz myslel, že majú zmysel pre politickú súťaž, akosi strácajú dych s argumentmi a spoliehajú sa na rétoriku, ktorá s reálnou politikou nemá nič spoločné. Recept na to, ako sa v tomto slovenskom politickom guláši má zorientovať bežný občan, nenapísal, žiaľ, nikto. Verím, že skôr či neskôr niekto pochopí, že možno ani netreba mať pomyselný recept. Možno by stačilo mať len jedného dobrého šéfkuchára, ktorý vie ako na to a má cit pre veci, ktoré robí. Ale u nás sa asi ešte taký nenarodil.

Ešteže na Slovensko prišla autorita nad všetky autority - Svätý Otec. Práve vďaka nemu a zásluhou dobrej organizácie sa Slovensko mohlo ukázať aj v dobrom svetle. A nielen to. Vnútorná sila a charizma tejto svetovej osobnosti č. 1 aspoň na chvíľu odbremenila Slovensko od prízemných vecí. Myslím, že nehovorím len za seba, ak tvrdím, že pre väčšinu občanov Slovenska bola návšteva Svätého Otca najväčším a najsilnejším zážitkom uplynulých dní. Nielen kvôli viere samotnej, ale aj kvôli dôstojnosti a ľudskosti človeka, ktorý by nemusel byť vo svojej hodnosti takým, akým je. Vybral si však cestu, na ktorej neoslovuje len veriacich, ale všetkých, ktorí chcú počúvať a stať sa lepšími a vnútorne spokojnejšími. Otázka je, či to vôbec chceme.

Tí, ktorí mali možnosť a chceli zotrvať v jeho prítomnosti, mi hádam dajú za pravdu, že zmysel života spočíva v niečom úplne inom ako v strese a naháňaní sa za matériou. Mali sme možnosť byť v spoločnosti človeka, ktorého tak skoro nikto neprekoná. Môj syn, je dosť maličký na to, aby si z tejto návštevy niečo pamätal a o niečo staršia neter si možno zapamätajú len to, že videli pápeža zblízka. Želám si však, aby im pripomienka tejto udalosti ukázala, že i jediný človek dokáže viesť ostatných správnym smerom. Kiež by aj Slovensko malo takýchto ľudí.

Stanislav Žofčák

generálny riaditeľ

Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti