Príčiny antipatie k USA

V roku 2003 historický pokles popularity

„Výška popularity a patriotizmu je vyšliapanou cestou k moci a tyranii...“ hlásal už v 18. storočí David Hume, škótsky filozof a historik. D. Hume to hovoril vo všeobecnej rovine, poplatnej pre reálie (do)vtedajšej doby. Netušil, že ak začiatkom 21. storočia Spojené štáty americké (ktoré v 18. storočí intenzívne hľadali svoju tvár) nebudú mať problémy s patriotizmom svojich občanov, s mierou ich obľúbenosti vo svete to už bude oveľa horšie.

Po dvoch rokoch od pokorujúcich teroristických útokov na mocenské a ekonomické symboly USA, ktoré Američanom vyniesli nevídanú vlnu svetovej solidarity a súcitu, sa Američania stretávajú s nevôľou obyvateľov iných kútov sveta s mocenskou politikou ich vlády. Sympatie k pokorenému a zmätenému národu vystriedal nesúhlas s unilaterálnou mocenskou ofenzívou USA. A tak je dnes skutočnosť taká, že ak sa Washingtonu vojensky darí tam, kde vyšle svoje armády, nedá sa to isté povedať o ofenzíve Bieleho domu na získanie „sŕdc a myslí“ obyvateľov sveta, najmä toho arabského a moslimského, odkiaľ na USA dopadli nečakané tvrdé údery. Spojené štáty vyvíjajú nemalé úsilie vo svete islamu, aby vyznávačov Alaha a nezápadných hodnôt prinútili pozerať sa na Ameriku ružovejšími okuliarmi. Široká a nelacná mediálna kampaň v arabských a moslimských štátoch, ktorú zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí USA, rôzne konferencie a výmenné programy expertov, to všetko sa zdá byť zbytočné. Lebo opakované prieskumy verejnej mienky nielen v moslimských, ale aj v európskych štátoch naznačujú, že index popularity USA stále klesá.

Z hľadiska moslimov vo svete môže za to nešikovná a nie vždy efektívna vojenská kampaň v Afganistane, ktorá rozbila systém živiaci terorizmus, avšak neskoncovala s jeho autormi, ale najmä intervencia v Iraku, kde USA aj bez súhlasu BR OSN zmenili jeden „nepriateľský“ režim a neúspešne sa snažia zmeniť celú krajinu, ktorá tak strategicky pláva na rope. Arabský a moslimský svet vojnu v Iraku vníma ako bezdôvodný útok voči bezbrannému obyvateľstvu, už dvanásť rokov ťažko skúšanému ekonomickými sankciami (tiež najmä z vôle USA). Hlavné dôvody na útok - existencia zbraní hromadného ničenia a spojenie s al-Káidou - sa nepotvrdili. V mnohých arabských štátoch v radoch chudobnej nezamestnanej mládeže rastie presvedčenie, že ide o „americko-sionistickú konšpiráciu“, ktorá má limský svet držať v šachu. Túto ich teóriu, bohužiaľ, podporujú aj vyhlásenia amerických štátnikov o neústretových režimoch v Sýrii či Iráne, takže sa Arabi pýtajú, ktorá krajina bude po Iraku ako ďalšia na rade na zmenu režimu.

„Je pravda, že kombinácia islamského fundamentalizmu, zbraní hromadného ničenia a nevyspytateľných režimov predstavuje bezprecedentnú hrozbu svetovým demokraciám, ale USA samy nemôžu urobiť svet bezpečnejším. Musia počúvať svojich spojencov, byť vnímavejšie k rôznym situáciám a rešpektovať medzinárodné pravidlá,“ osvetlil francúzsky denník Le Monde celú situáciu z európskeho hľadiska. Lebo aj v Európe je teraz popularita USA na historickom minime. Ak v imaginárnej konfrontácii USA - moslimský svet ide o rôzne režimy a náboženstvá, v krízových vzťahoch USA - Európa ide o krízu partnerstva. Európania, hlavne veľké krajiny EÚ a Rusko, s nevôľou sledujú necitlivý mocenský nápor Američanov - čo aj napriek spojencom - v blízkovýchodnom a stredoázijskom regióne, ktorý ešte dlho bude generovať nestabilitu. Okrem toho Európanov „uráža“ aj neochota či tvrdohlavosť Ameriky riešiť ďalšie citlivé problémy sveta, či už ide o ekológiu (Protokol z Kjóto), ľudské práva (Medzinárodný súdny dvor) alebo niektoré ekonomické spory. A, pravdaže, ani také veci, ako je kategorizácia Európanov na „starých a nových“ (Donald Rumsfeld, minister obrany USA), Američanom na obľúbenosti nepridajú. „Od 11. septembra 2001 sa Nemecko stalo viac európskym, viac protiamerickým...“ uviedol v lete tohto roku nemecký denník Der Tagesspiegel.

V marci tohto roka americká spoločnosť Pew Research Center for the People and the Press vo Washingtone zverejnila výsledky medzinárodného prieskumu a začiatkom júna opäť. V septembri podobný prieskum vykonal General Accounting Office, oficiálny orgán Kongresu USA. „Nemajú nás radi,“ môžu skonštatovať Američania. A ešte môžu alibisticky zopakovať to, čo niekedy tvrdil Abraham Lincoln, šestnásty prezident USA: „Zbavte sa popularity, ak chcete mať mier.“ Ale čo keď práve mier dostáva seriózne údery pod pás?

Iaromír Novak

Pokles popularity USA vo svete (v %)

Krajina 2002 Marec 2003 Jún 2003 September 2003

Poľsko 79 50 --- ----

Taliansko 70 34 --- ---

Francúzsko 63 31 43 ---

Nemecko 61 25 45 ---

Španielsko ? 14 38 ---

Veľká Británia 75 48 --- ---

Rusko 61 28 36 ---

Turecko 52 12 --- 15 ---

Jordánsko 25 1 --- ---

Libanon 35 27 --- ---

Pakistan 23 -- --- 13

Maroko 77 --- --- 27

Indonézia 75 --- --- 11

Zdroj: TASR, ČTK