Chorľavá superveľmoc

Ameriku ničia „nenápadné“ problémy

Podceňovať silu Spojených štátov sa nevypláca. No za oceľovým obalom sa niekedy skrýva mäkké jadro, ako sa mohol presvedčiť svet či už 11. septembra 2001, alebo pri výpadku elektrického prúdu, ktorý nedávno zasiahol skoro celú východnú oblasť Ameriky. A to nie sú jediné problémy, trápiace krajinu neobmedzených možností, ktorá sa môže pochváliť najväčším počtom nositeľov Nobelových cien, najmodernejšími počítačmi a najobávanejším zbrojným systémom.

Medzi „nenápadné“ nedostatky patrí zlý stav ciest, zlé telefónne spojenia alebo nedostatočné množstvo prostriedkov verejnej dopravy. Superveľmoc sa tradične nestará o likvidáciu odpadu alebo „kašle“ na veľkú spotrebu energie, nehovoriac o tom, že obyvatelia musia každodenne zápasiť so závažnými problémami infraštruktúry.

Gigantický „blackout“ odhalil enormné slabosti preťaženej a zastaranej elektrickej siete, čo je pochopiteľné, keďže spotreba energie občana Spojených štátov je dvojnásobne väčšia ako v krajinách západnej Európy a niekoľkonásobne väčšia ako v Indii, Číne či Brazílii. V žiadnom inom štáte sveta nie je toľko energie požierajúcich automobilov, klimatizačných zariadení a chladničiek ako v USA. Američanom nerobí žiadny problém počas nakupovania v obchodných strediskách nechať auto bežať na plný plyn aj so zapnutou klimatizáciou.

Američanov nezaujíma škodoradosť, ktorú v zahraničí vyvolal obrovský výpadok prúdu. Oveľa viac ich hnevá, že krajina s najväčším množstvom počítačov a telefónov na svete má starosti s komunikačnou sieťou. Rozličné mobilné siete nie sú navzájom kompatibilné a kvalita prenosu v pevnej sieti zaostáva za očakávaním.

Ďalším nepríjemným faktom zostáva, že napriek mobilnosti Američanov je ich dopravný systém nespoľahlivý. Mohutná cestná sieť (20-prúdové diaľnice) je nedostatočne spravovaná. Dokonca v uliciach, ktoré sa nachádzajú v okolí samotného Bieleho domu vo Washingtone, možno nájsť početné diery a trhliny. Zlému obrazu dopravnej siete nepridáva ani skutočnosť, že napriek tisíckam letísk je železničná doprava „podvyživená“. Jediná štátna spoločnosť Amtrak ponúka iba 40 tratí, a to v krajine, ktorá patrí medzi najväčšie na svete.

Železničné stanice ako Central Station v New Yorku alebo Union Station vo Washingtone sú nádherné budovy s luxusnými obchodmi a reštauráciami. No za všetkou pozlátkou sa skrývajú vozne v otrasnom stave. Americké médiá opakovane vydávajú správy o vykoľajených nákladných vozňoch. V metropolách Spojených štátov sa obyvatelia pravidelne sťažujú na zastarané a preťažené prostriedky hromadnej dopravy...

Aj vo finančnej oblasti to škrípe. Systém kreditných kariet umožňuje vyhadzovať peniaze, ktoré v skutočnosti občania nevlastnia. Američania tak patria medzi najviac zadlžených ľudí na svete. Je to však začarovaný kruh, keďže ekonomika USA je bytostne závislá od toho, aby obyvatelia superveľmoci čo najviac míňali. To všetko však nedokáže zabrániť tomu, aby rástol počet Američanov žijúcich v chudobe. Oficiálne miesta vo Washingtone po zverejnení najnovšej štatistiky priznali, že pod hranicou biedy žije každý ôsmy Američan. Za nárast chudoby je zodpovedná zvyšujúca sa nezamestnanosť, nedostatočné poistenie v prípade straty zamestnania a počínanie vlády, ktorá odmieta poskytnúť rodinám so slabšími príjmami výraznejšie daňové úľavy.

Spojené štáty sú stále krajinou neobmedzených možností. Nasadené tempo je však zničujúce. A ak nastanú problémy v Amerike, pocíti to aj zvyšok sveta.

Mladen Bosiočič