Vojna v Iraku nemusela byť

Saddám Husajn vraj narobil veľa taktických chýb

Washington/Londýn (TASR) - Biely dom zaslal Kongresu plán financovania operácií americkej armády a zvýšenia úsilia o obnovu Iraku, pre ktorý žiada sumu 87 miliárd dolárov. Dúfa tiež, že príspevok darcovských krajín a príjmy z irackej ropy dosiahnu v najbližších štyroch rokoch 30 - 55 miliárd USD. Demokrati i republikáni prisľúbili dôkladné preverenie žiadosti Georga W. Busha, ktorej prijatie sa očakáva napriek prieskumu, ukazujúcemu, že 60 % Američanov s takýmto plánom nesúhlasí. Biely dom odhadol, že rekonštrukcia v Iraku si do roku 2007 vyžiada 50 - 75 miliárd USD, z ktorých by Bushov plán výdavkov pokryl v nasledujúcich 12 - 15 mesiacoch 20 miliárd. Irak by mal od roku 2005 prispieť piatimi miliardami ročne z predaja ropy. Washington sa bude snažiť presvedčiť iné bohaté krajiny a medzinárodné úverové agentúry, aby pokryli zvyšok. Pôjde však o náročnú úlohu vzhľadom na konkurenčné požiadavky na finančnú pomoc pre Afganistan a chudobné krajiny v Afrike. Plán, oveľa nákladnejší, než sa očakávalo, zvýši už rekordný rozpočtový deficit na fiškálny rok od 1. októbra nad 525 miliárd USD. Biely dom tvrdí, že schodky vo výške pol bilióna dolárov sú „zvládnuteľné“. Bushov plán zahŕňa 66 miliárd pre armádu a spravodajské operácie. Z nich 51 miliárd by išlo do Iraku.

Spojenci sa mohli vyhnúť vojne v Iraku, vyhlásil v rozhovore, ktorý včera odvysielala britská rozhlasová a televízna stanica BBC, bývalý šéf zbrojných inšpektorov Hans Blix. „Nemyslím si, že vojna v Iraku bola ospravedlniteľná,“ uviedol Blix a dodal, že i keď existovalo riziko, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia, Američania a Briti „mohli počkať a dovoliť expertom OSN pokračovať ešte niekoľko mesiacov v inšpekciách“. Washington a Londýn dnes podľa neho žiadajú pre seba trpezlivosť, ktorú pred vojnou nemali pre zbrojných inšpektorov.

Bývalý iracký minister informácií Muhammad Saíd as-Sahháf pre arabskú televíziu uviedol, že Saddám Husajn urobil taktické chyby pri plánovaní boja proti USA, pričom nikdy neuvažoval o odchode do exilu s cieľom odvrátiť vojnu. Podľa exministra, ktorý sa pre farbisté denné brífingy počas vojny stal kultovou postavou televízneho spravodajstva, zničil Irak všetky zakázané chemické zbrane, rakety a jadrový program hneď po vojne z roku 1991. V televízii Abú Zabí tiež uviedol, že Bagdad zrušil aj vývoj biologickej výzbroje, pretože „bol nanič“. Sahháf kritizoval Husajnovo rozhodnutie rozdeliť Irak päť dní pred vojnou na štyri vojenské zóny pod vedením civilistov, svojho syna Kusaja a dôverných spolupracovníkov Alího Hassana al-Madžida a Izzata Ibrahima. Vojenskí experti boli odsunutí na druhoradé pozície. Rozhodnutie bolo podľa exministra priamou chybou prezidenta a vedenia a viedlo k fatálnym chybám.