Smietka v oku Izraela

Ako sa zbaviť palestínskeho prezidenta

Blízky východ pripomína viac než inokedy gordický uzol, ktorý však (bohužiaľ) na rozdiel od Alexandra Veľkého nemá kto rozťať. Jediným výsledkom všetkých mierových snáh a iniciatív je pravidelné vyhrotenie konfliktu, v ktorého ohnisku sa raz ocitne jedna alebo druhá strana. Prapôvodnú príčinu možno hľadať v samotnej podstate vzniku izraelského, ako aj palestínskeho štátu (ktorý je stále iba právnickým útvarom na papieri než realitou). Nehovoriac o tom, že na to, aby bol dosiahnutý skutočný mier (čo znamená odchod vojakov, koniec teroristických útokov a vzájomného osočovania), je potrebná ochota ustúpiť. To by však znamenalo občiansku vojnu v Palestíne a pravdepodobne aj v Izraeli, keďže pozície militantov sú až príliš silné.

Najnovšie (alebo lepšie povedané opäť) sa vo víre udalostí ocitol palestínsky prezident, držiteľ Nobelovej ceny mieru a legenda tamojšieho hnutia odporu Jásir Arafat. Problém (pre niekoho už s artefaktom dávnej minulosti) akceleroval po vyhlásení vicepremiéra židovského štátu Ehuda Olmerta, že jednou z možností, ako odstrániť hrozbu Arafata v mierovom procese, je jeho zabitie. Hnev, ktorý sa skrýva za slovami, je pochopiteľný, ale nepredstavuje racionálne riešenie pre konflikt a ani nerobí najlepšiu reklamu (už aj tak naštrbenej) povesti Tel Avivu. Prešľap sa pokúsil zahladiť šéf izraelskej diplomacie Silvana Šaloma, ktorý uviedol, že okamžitá realizácia rozhodnutia „eliminovať“ palestínskeho vodcu je vylúčená. (Minister zahraničných vecí je napriek všetkému naďalej stúpencom vyhostenia Arafata.)

Iskra potom preskočila tam, kde väčšinou končí uhasená v spleti diplomacie a slov - na pôdu OSN. V prvom kole izraelský veľvyslanec pri Spojených národoch obvinil Bezpečnostnú radu z pokrytectva pre diskusiu o rezolúcii zakazujúcej vyhostenie palestínskeho prezidenta. V druhom kole osobitný poverenec OSN pre mierový proces na Blízkom východe Terje Roed - Larsen varoval židovský štát pred násilným exilom palestínskeho prezidenta a upozornil, že Arafat bol „demokraticky zvolený, a preto je legitímny vodca Palestínčanov“. V treťom kole Spojené štáty (oficiálne nepodporujúce Arafatovo odstránenie) vetovali v BR OSN rezolúciu, požadujúcu, aby Izrael neublížil alebo nedeportoval palestínskeho predáka. Príčinou rozhodnutia je, že dokument neobsahoval odsúdenie teroristických skupín, ako sú Hamas a Brigády mučeníkov al-Aksá.

Napokon sa teda nič nevyriešilo (aspoň do násilného vyautovania jedného z protivníkov). Nič nového pod slnkom.

Mladen Bosiočič