SPONZOR NEDÁVA ÚPLATOK

Je to už viac ako mesiac, čo Hospodársky denník oslovil prostredníctvom novín, ale aj elektronickou poštou vedúcich predstaviteľov zdravotníctva - profesijných komôr, riaditeľov nemocníc a primárov - a uverejňuje ich odpovede súvisiace s korupciou a úplatkárstvom v tomto rezorte. Vyprovokovala nás k tomu konkrétna skúsenosť s vyžadovaním poplatku za zaradenie na operáciu, ako aj vyhlásenie ministra Rudolfa Zajaca o zámere zoficiálniť tieto neoficiálne „taxy“. Dnes odpovedá prof. MUDr. Pavel Traubner, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Domnieva sa, že rozsah tohto javu nie je vôbec taký široký, ako sa to deklaruje: „Za 40 rokov som sa, samozrejme, i ja stretol s tým, že pacient mne alebo niektorému z mojich kolegov ponúkol fľašu, bonboniéru, kyticu alebo i obálku za vykonané zdravotnícke výkony,“ uvádza profesor. „Nečítal som informáciu pána ministra o taxách za zdravotnícke výkony, úprimne si však nemyslím, že taxy existujú. Počul som o platení za chirurgické výkony, ale nikdy som to na vlastné oči nezažil. Keďže som lekár, ktorý vykonáva konzervatívny spôsob liečby, teda nie chirurgický zákrok, neviem sa k tomu jednoznačne vyjadriť. Môžem hovoriť za svoj odbor a môžem sa vyjadriť k tomu, čo sa traduje už celé roky, že na lekárske fakulty sa študenti dostávajú za úplatky. Som dekanom druhé funkčné obdobie a celkovo štvrtý rok a ubezpečujem čitateľov, že na Lekárskej fakulte UK sme zaviedli systém, ktorý nijakým spôsobom neumožňuje prijatie na základe nejakého úplatku, financovania či podvodu. Prijímacie pohovory prebiehajú úplne anonymne: vyhodnocuje ich počítač a až po získaní počtu bodov z každého hárku sa priraďujú dovtedy tajné mená označené len číselným kódom k príslušným výsledkom, takisto prostredníctvom počítača. Možnosť

ovplyvniť výsledok

je celkom vylúčená,“ tvrdí dekan medicínskej fakulty, no dodáva: „Iste, vyskytli sa i u nás na fakulte jednotlivci, ktorí ťprisľúbiliŤ prijatie s tým rizikom, že keď bude uchádzač prijatý, je to ich zásluha a keď nie, tak sa to nepodarilo, lebo niekto do toho zasiahol. Je nutné, aby ľudia neverili fámam a aby sa presvedčili o tom, že prijatie na štúdium medicíny je úplne čisté.“ Aj keď profesor P. Traubner uznáva, že je rozdiel medzi prijatím na vysokú školu a aktívnou činnosťou v medicínskom a lekárskom živote, myslí si, že aj tam ide vo významnej miere o zväčšené a hyperbolické fámy. Spýtali sme sa ho aj na názor na legalizáciu úplatkov a na postoje lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Uviedol, že nie je za legalizáciu úplatkov a korupcie, ale: „Treba povedať, že k tejto dehonestácii a degradácii došlo v období, keď celý medicínsky a lekársky stav bol ťažko dehonestovaný na úroveň ľudí bez vzdelania a keď hociktorý z manuálne pracujúcich ľudí zarábal podstatne viac ako lekár. Preto lekári, aby

uživili rodinu,

boli občas prinútení prijať za svoj výkon tzv. úplatu alebo ťtaxuŤ. Ak sa takéto prípady diali, považujem to za dôsledok dehonestácie zdravotníckych pracovníkov a, samozrejme, platenie ťtáxŤ nepodporujem,“ uzavrel to profesor. Chceli sme sa od neho však dozvedieť i to, že prečo stavovské organizácie a zodpovední v zdravotníckych zariadeniach nekonajú proti prijímaniu úplatkov, nech už sa deje vo väčšej alebo v menšej miere. Ide predsa z hľadiska pacientov, ale aj neúplatných zdravotníckych pracovníkov o konanie nekorektné. „Skutočne sa domnievam, že je mnoho neúplatných zdravotníckych pracovníkov a súhlasím s tým, že korupcia je nekorektná,“ zdôraznil dekan lekárskej fakulty a pokračoval: „Neviem, či slovo ťchrapúnskeŤ nie je príliš hrubé, myslím si, že nepatrí do úst ľudí, ktorí sa majú správať inteligentne, domnievam sa však, že, samozrejme, i stavovské organizácie a zodpovední zdravotnícki pracovníci by mali konať proti takejto činnosti pranierovaním a prípadne aj vyvodzovaním dôsledkov.“ Pretože korupcia a úplatkárstvo sa podľa našich vedomostí neodohráva len medzi pacientom a lekárom či iným zdravotníckym pracovníkom, ale aj tam,

kde sa nakupuje

zdravotnícky materiál, prístroje a lieky, spýtali sme sa na hospodárenie na jeho pracovisku a otvorene sme položili otázku, či je pod tlakom lobistických štruktúr pri nákupe zdravotníckeho materiálu a techniky. „Na našom pracovisku sa hospodári veľmi šetrne,“ začal prof. P. Traubner svoju odpoveď. „Ja ako vedúci pracovník Lekárskej fakulty i dlhoročný vedúci pracovník kliniky vnímam s pochopením ťažkú ekonomickú situáciu súčasného obdobia. Je pre mňa tragédiou, že nemáme dostatok finančných prostriedkov na lieky, aby sme zabezpečili kompletnú lekársku starostlivosť tak, ako to lekárska prísaha a svedomie lekára žiadajú. Pokiaľ ide o nákup materiálu, nemáme šancu priamo materiál nakúpiť, pretože klinické pracoviská nie sú právnym subjektom. Tým je vedenie nemocnice, prípadne vedenie fakulty. Z hľadiska nákupu pre kliniky je jednoznačne zodpovedné riaditeľstvo a manažment fakultných nemocníc. Na druhej strane musím povedať, že konečne sa rozmáha to, čo už v druhých krajinách funguje dlho. Niektoré prístroje si zabezpečujeme sponzorským prostredníctvom, a to najmä od skupín, ktorým poskytujeme zvýšenú starostlivosť formou preventívnych prehliadok. Pretože mnohí významní pracovníci a skupiny manažérov pochopili, že pokiaľ budú mať dobrú zdravotnícku starostlivosť (situáciu) vo svojich podnikoch alebo o svojich exponovaných pracovníkov, budú títo prinášať významný ekonomický efekt. A tak, žiaľ, pokiaľ nie je dotácia štátom zabezpečená, zdravotnícky materiál a techniku získavame často aj prostredníctvom sponzorov,“ ukončil svoje odpovede prof. P. Traubner.

(do/lk, zk)