Arabi chcú atómovú bombu

Saudská Arábia klope na dvere Atómového klubu

V osemdesiatych rokoch 20. storočia nielen naša „mierová socialistická tlač“, ale aj médiá na Západe písali, že vtedajší jadrový arzenál mohol vyhubiť celoplanetárne osadenstvo až päťstokrát za sebou. Odvtedy sa „odzbrojenie,“ demilitarizácia a vytváranie zón bez jadrových zbraní stali politickým slangom súčasnosti. Avšak ani napriek vyššej zodpovednosti jadrových veľmocí, ktoré už nemieria na seba raketami s jadrovými hlavicami a moratóriu na skúšky atómových zbraní, riziko viacnásobného zániku našej civilizácie v tieni mohutných hríbov a rádioaktívneho žiarenia stále nevymizlo.

Stále pribúda vo svete krajín, ktoré sa pýšia vlastníctvom A-bomby, či už oficiálne alebo neoficiálne. Dôvod je pritom taký istý ako uviedlo napríklad Francúzsko 13. februára 1960, keď v Sahare nechalo vybuchnúť svoju prvú jadrovú bombu: zabezpečiť vlastnú národnú bezpečnosť. Francúzi sa vtedy stali štvrtou krajinou „exkluzívneho“ Atómového klubu (krajiny, ktoré vlastnia A-bombu) - po USA, ZSSR a Veľkej Británii. Odvtedy do Atómového klubu krajín so zbraňami hromadného ničenia vstúpila aj Čína, India a kvôli Indii aj Pakistan. Podľa odhadov okolo 200 jadrových zbraní dnes vlastní aj Izrael, hoci židovský štát to oficiálne nepriznáva. Upodozrievaný z vývoja vojenského nukleárneho arzenálu bol aj belošský režim apartheidu v Juhoafrickej republike (JAR) - aj vďaka intenzívnej vojenskej spolupráce s Izraelom a najväčším zásobám uránu na svete. Jadrový program rozvíja JAR už od roku 1969. Bývalý prezident JAR Frederik de Klerk vyhlásil, že ovmedzené nukleárne kapacity boli rozobraté a zničené ešte pred prístupom krajiny k Paktu o nešírení jadrových zbraní v roku 1991.

V poslednej dobe starosti veľmocí na čele s USA spôsobuje jadrový program Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a Iránu. Argumenty militaristickej KĽDR, ktorá už vyvinula viacero verzií balistických rakiet, o „iba mierovom využívaní jadrovej energie“ málokto berie vážne a spravodajské agentúry sa snažia spresniť, či režim Kim Čong-ila už má alebo v akom časovom horizonte bude mať A-bombu. Pre neochotu podriadiť sa inšpekciám Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) podozrivý z vývoja jadrových bômb je aj Irán, ktorý v jadrovom sektore intenzívne spolupracuje s Ruskom. Podľa všetkého Teherán ešte čierny kufrík s vypínačom od A-bomby nemá, ale dnes nič nemôže byť isté.

Možno aj preto na dvere do krajín Atómového klubu klope Saudská Arábia. Arabský svet zatiaľ nukleárne sily vojensky nespútal, hoci práve existencia jadrových zbraní (okrem iného) bola dôvodom na útok USA a ich spojencov na Irak. V dobytej krajine sa však zbrane hromadného ničenia vôbec nenašli... Ako uviedol včera britský denník Guardian, Saudská Arábia uvažuje o získaní jadrovej bomby v reakcii na súčasný zmätok na Blízkom východe. Kráľovstvo Saudov pláva na najväčších svetových zásobách ropy (26 %), problémy s financovaním zbrojného programu by teda neboli - HDP krajiny v roku 2002 bol 242 miliárd USD!

Najvyššie kruhy v Rijáde údajne posudzujú strategický materiál, ktorý obsahuje tri možnosti: prvou je získanie jadrových zbraní, ktoré by slúžili ako odstrašujúci prostriedok, druhou možnosťou je udržanie alebo vstup do spojeneckého zväzku s už existujúcou jadrovou mocnosťou, ktorá by ponúkla krajine ochranu a treťou je úsilie dosiahnuť regionálnu dohodu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe. Podľa expertov na jadrové zbrane Rijád má obavy z iránskeho jadrového programu v plnom vývoji (severovýchodný sused) a saudským Arabom prekáža aj absencia akéhokoľvek medzinárodného tlaku na Izrael (severozápadný sused), ktorý jadrový arzenál už vlastní. Až doteraz sa USA domnievali, že Saudská Arábia je spokojná s tým, že ju chráni americký jadrový dáždnik. Avšak vzťahy medzi oboma krajinami sa od útokov z 11. septembra 2001 stále zhoršujú a šejkovia z Rijádu sa chcú pre každý prípad poistiť. Podľa riaditeľa Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť vo Washingtone Davida Albrighta Saudská Arábia nemá kapacity na vyrobenie vlastnej atómovej bomby. Skôr sa jadrovú hlavicu či hlavice pokúsi kúpiť. Ide len o to, kto (kto z krajín Atómového klubu) by ich ponúkol na predaj. Najmä, keď ide o taký výbušný región, ako je Blízky východ a ešte o pocit arabského sveta, že môže byť vojensky na úrovni tých naozaj mocných... Keď však ide o veľa peňazí - a tie Rijád má - nič nie je bez ceny. Ani regionálna či celosvetová bezpečnosť.

Iaromír Novák