Už je päť minút po dvanástej

Zálohový systém si vyžiada investície vo výške 1,88 mld. Sk

„Naším cieľom nebolo povedať, že sme za alebo proti zavedeniu zálohovania nevratných PET fliaš. Iba predstaviť model, ako by systém zálohovania mohol na Slovensku fungovať a čo bude jeho zavedenie stáť,“ povedal vedúci tímu spracovateľov štúdie Jozef Horváth, viceprezident Zväzu obchodu SR pri predstavení jej výsledkov. Ďalej zdôraznil, že v opačnom prípade, keď sa podcenia určité jej závery, môže priniesť zavedenie zálohovania celý rad problémov. Pripomeňme, že podnet na vypracovanie štúdie, ktorá by preskúmala súčasný stav obchodnej siete v SR vo väzbe na plánované zavedenie zálohového systému vrátane investičných, prevádzkových a logistických nákladov, ako aj dosahov na spotrebiteľa, podporil finančnými prostriedkami aj Recyklačný fond. Analýzu s názvom Projekt podpory logistiky separovaného zberu PET fliaš odborníci odovzdali fondu 11. augusta tohto roka. Pri jej spracovaní museli rešpektovať nielen zadanie zo strany fondu, ale aj Zväzu obchodu SR. Jednou z požiadaviek napríklad bolo, aby záloha vznikala v obchode, nie vo výrobe, čím by sa eliminovala hrozba umŕtvenia prostriedkov až vo výške približne 800 mil. Sk. Zo záverov štúdie vyplýva, že v súčasnosti sa v SR spotrebuje ročne asi 300 miliónov PET fliaš, ktoré by mali podliehať zálohe. Z vyjadrenia J. Horvátha, ako i Radovana Peknika, predsedu SLICPEN (Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie) vyplynulo, že celkové investičné náklady na zavedenie zálohového systému dosiahnu takmer 1,9 mld. Sk. A to pri kalkulovanej zálohe vo výške 3 Sk za fľašu. V tejto sume je už zarátaná DPH. Len nákup zariadení zo zahraničia vytiahne podľa nich z vreciek slovenských obchodníkov 40 mil. EUR. „Deficit, ktorý v systéme vznikne, zaplatí spotrebiteľ, čo sa prejaví zvýšením ceny nápojov približne o 3,60 až 5 Sk za každú fľašu nápoja bez ohľadu na jej objem. Zároveň bude mať spotrebiteľ svoje peniaze v zálohách umŕtvené. Ročné prevádzkové náklady slovenských obchodníkov pri zavedení systému dosiahnu podľa prepočtov vyše 1 mld. Sk,“ píše sa v správe k štúdii.

Do akej miery sú závery štúdie, ktorá okrem iného presne vymedzuje aj realizačné predpoklady zavedenia zálohovania, nespochybniteľné, ukáže odborná oponentúra. Jej zabezpečením poverila Správna rada Recyklačného fondu ministerstva životného prostredia. Potom by mala nasledovať konferencia za účasti kompetentných orgánov, zástupcov nielen ministerstiev. Až na základe výsledkov konferencie by mal vzísť definitívny verdikt, či a kedy sa spustí systém zálohovania PET fliaš. Uvedená štúdia poukazuje na viacero doteraz otvorených otázok, medzi ktoré jej autori počítajú vznik organizácie riadiacej systém (mal by ju vytvoriť obchod a výrobcovia), osobitosť EAN kódov pre SR, potrebu dopracovania legislatívy či nevyhnutnosť doriešiť ručenie úverov na investičné náklady. Vzhľadom na skutočnosť, že na viaceré z nich ešte len bude treba dať odpoveď a rovnako viacero právnych noriem treba novelizovať, vidia zástupcovia obchodu reálny termín rozbehu zálohovania najskôr od roku 2005. V súvislosti s touto štúdiou, ako aj so štúdiou, ktorú dala spracovať odborníkom Spoločnosť priatelia Zeme (jej závery sú úplne iné a vychádzajú jednoznačne v prospech zálohovania), sa však čoraz častejšie ozývajú hlasy, prečo sa štúdie spracúvajú až teraz. Veď keby boli k dispozícii ešte pred schvaľovaním zákona o obaloch, mohol sa získať čas na prípadný rozbeh systému zálohovania.

Zdena Rabayová