Zamestnanci chápu vážnosť doby

Rozhodnutia prijímať s ohľadom na stav rozpracovanosti objektov

Slovenských železničiarov nepochybne výrazne ovplyvňuje rozdelenie unitárnych Železníc Slovenskej republiky na dva samostatné celky, na Železničnú spoločnosť a na Železnice SR. Ovplyvňuje to tak ako iné organizačné jednotky aj Správu železničných tratí a stavieb Žilina. O konkrétnejších súvislostiach sme hovorili s prednostom Správy železničných tratí a stavieb (SŽTS) Ing. Ľubomírom Tkáčom.

Ako hodnotíte niekoľkomesačné skúsenosti po rozdelení unitárnych ŽSR?

Ľ. Tkáč: Je asi prirodzené, že taká závažná zmena sa nedá komplexne uskutočniť zo dňa na deň. Veľa záležitostí sme v prevádzke vybavovali za pochodu, na základe dobrých vzťahov, ktoré vznikli medzi pracoviskami v uplynulých rokoch. V súčasnosti, keď sa rozbehla výluková činnosť, nás trápi najmä otázka prehľadného a jasného účtovania nákladov medzi ŽSR a ZSSK. Týka sa to najmä využívania mobilných prostriedkov v kombinácii so železničnými mechanizmami a zariadeniami, ktoré sú vo vlastníctve ŽSR, a to v nadväznosti na

poplatok za použitie

dopravnej cesty. Veríme, že túto otázku sa podarí v definitívnej podobe doriešiť ešte v tomto roku, pretože práve sprehľadnenie finančných tokov a následne i kompetencií môže viesť k väčšej efektívnosti v činnosti všetkých kooperujúcich zložiek.

V rámci transformácie traťového hospodárstva na prelome júna a júla 2003 došlo vo vašej správe k ďalším organizačným zmenám. Ako ste zvládli túto situáciu?

Ľ. Tkáč: SŽTS Žilina v spolupráci s Odborom železničných tratí a stavieb Generálneho riaditeľstva ŽSR urobili ďalší krok transformácie odvetvia traťového hospodárstva na úseku mechanizácie a dopravy a s tým súvisiacej optimalizácie zamestnanosti. Od 1. júla na základe nariadenia generálneho riaditeľa ŽSR došlo u nás k zlúčeniu mechanizačných stredísk Žilina, Vrútky a dopravných stredísk Žilina a Vrútky do jedného mechanizačno-dopravného strediska so sídlom v Žiline. V tejto súvislosti sme urobili celý rad organizačných zmien na úrovni uvedených výkonných pracovísk a personálno-právnych postupov. Tieto opatrenia predstavovali a predstavujú

značný zásah

do zabehnutého systému štruktúry správy. Samozrejme, zmenili sa tiež väzby na ostatné organizačné jednotky ŽSR. Je nutné oceniť disciplinovanosť a vecný prístup zamestnancov, ktorí sa aktívne podieľali na zmenách. Chcem im aj touto cestou poďakovať za ich snahu zachovať potrebnú funkčnosť prevádzky v tejto oblasti a jej efektívne

SŽTS Žilina má pôsobnosť v Žilinskom kraji a hranice obvodu sú približne totožné s jeho hranicami. Môžete konkretizovať, ktoré trate a obvody patria pod vašu správu?

Ľ. Tkáč: Naša správa spoluzabezpečuje prevádzkyschopnosť tratí prvej kategórie v úsekoch Považská Teplá - Žilina - Liptovský Mikuláš, Žilina - Čadca - štátna hranica SR/ČR a Čadca - Skalité - štátna hranica SR/Poľsko. Ďalej úseku trate tretej kategórie odbočka Dolná Štubňa - Vrútky a tiež regionálne trate Žilina - Rajec, Kraľovany - Trstená, Čadca - Makov vrátane príslušných budov a objektov pozemných stavieb. Do našej pôsobnosti patrí 182,630 km dvojkoľajných tratí a 139,036 km jednokoľajných tratí. Celková stavebná

dĺžka koľají

je 764,848 km. Udržujeme 1180 výhybiek a dva dvojkoľajné a tri jednokoľajné tunely s celkovou dĺžkou 2055 metrov. Významnou časťou našej činnosti je správa a údržba 463 objektov budov a približne 47-tisíc metrov inžinierskych sietí. Zamestnávame pritom 677 ľudí, ktorí pracujú v aparáte správy a na výkonných pracoviskách. Tvorí ich sedem traťových obvodov a ďalšie prierezové a obslužné pracoviská: dopravno-mechanizačné stredisko, stredisko zvrškového materiálu a tunelový obvod. Ešte k 1. októbru 2002 bol zriadený Obvod správy budov, ktorý vznikol zlúčením dvoch pôvodných budovaných obvodov. Špecifickým výkonným pracoviskom celoslovenského významu je Zvarovacie a regeneračné stredisko so sídlom vo Vrútkach. Jeho hlavnou náplňou je regenerácia koľajníc, ich zváranie do dlhých koľajových pásov vrátane ich vývozov a zabudovania, ako aj ostatné doplnkové činnosti v oblasti železničného zvršku.

Určite môžeme hovoriť aj o ďalších špecifikách.

Ľ. Tkáč: SŽTS Žilina je správcom pomerne rozsiahlej koľajovej mechanizácie. Môžem spomenúť najmä koľajový žeriav EDK 300/5, automatické podbíjačky ASP 400.1 a ASPV 07-275 Plasser, stroj na zemné práce SZP 600, súpravy na vývoz dlhých koľajnicových pásov SDK-II, strojové vymieňače podvalov SVP 74 a iné. Špecifikom našej správy je jej geografická poloha. V zimnom období máme pravidelné 30- až 40-centimetrové prídely snehovej nádielky, čo sťažuje prevádzku železničnej dopravy. Na zvládnutie týchto problémov slúžia dva prúdové rozmrazovače M 701, dve koľajové frézy typu KSF 70 a súprava na odpratávanie snehu PSE-26, ktoré vzhľadom na svoj vek už dosluhujú. Ako vítaná posila sa k SŽTS Žilina dostala nová fréza Beilhack SF 300, ktorá pomohla zdolať

snehové prídely

posledných dvoch rokov. V úseku Kraľovany - Párnica dochádza k padaniu lavín. Na ich odstraňovanie nám slúži koľajový snehový pluh KSP LPO 411. Všetky tieto stroje by nestačili, keby za ich ovládačmi nesedeli skúsení a obetaví pracovníci. Sú pripravení vo dne v noci nastúpiť do práce tak, aby nebola ohrozená plynulosť a bezpečnosť železničnej prevádzky.

Ktoré dôležité stavby ste realizovali v poslednom období?

Ľ. Tkáč: V roku 2002 bola najdôležitejšou stavbou komplexná rekonštrukcia koľaje č.1 na trati Ružomberok - Ľubochňa, ktorej súčasťou okrem rekonštrukcie železničného zvršku a spodku bola aj komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia. Tým sa výrazne zvýšili nároky na koordináciu stavebných prác a vzhľadom na veľký rozsah rekonštrukčné práce pokračovali aj v tomto roku. Ďalšou dôležitou stavbou bola oprava strečnianskych tunelov vrátane komplexnej rekonštrukcie železničného zvršku na trati Žilina - Košice. Tiež spomeniem sanáciu zosuvov na trati Čadca - št. hr. SR/ČR. Vzhľadom na obmedzené investičné prostriedky na rekonštrukcie železničného zvršku a spodku bol prioritou pri rozhodovaní o realizácii akcií doslova

havarijný stav

týchto objektov. V danej súvislosti nemožno nespomenúť, že v poslednom období sa v obvode SŽTS Žilina realizovalo minimum komplexných rekonštrukcií výhybiek. Dôvodom bola limitovaná výška pridelených finančných prostriedkov. V našom obvode v súčasnosti prebiehajú práce na modernizácii koridoru v úseku Čadca - Skalité - štátna hranica SR/Poľsko. Zabezpečuje ich Odbor investorský Bratislava, pričom SŽTS Žilina na danej stavbe má na starosti výlukovú činnosť a podieľa sa na celkovej koordinácii výstavby.

Nespomenuli ste oblasť pozemných stavieb, ktorá v posledných rokoch zaznamenala vplyvom zvýšených finančných tokov určité oživenie.

Ľ. Tkáč: Posledné roky skutočne znamenali významnejšie oživenie rekonštrukcií a opráv v oblasti pozemných stavieb. Rozhodujúce finančné prostriedky smerovali do zlepšenia pracovných a sociálnych podmienok v jednotlivých zložkách ŽSR, kultúry cestovania a odstraňovania rozsiahlych nedostatkov na funkčnosti budov a inžinierskych sietí. Významnou oblasťou sa stala najmä plynofikácia objektov na železnici, čo bolo významným prínosom aj z hľadiska životného prostredia. Horšie to vyzerá tento rok, keďže na základe rozhodnutí z úrovne Generálneho riaditeľstva ŽSR došlo v posledných dňoch k silnému obmedzeniu investičnej výstavby. Myslím si, že samotní zamestnanci

chápu súvislosti

vychádzajúce zo súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácie ŽSR. Je však nevyhnutné, aby takéto rozhodnutia boli prijímané s ohľadom na stav rozpracovanosti jednotlivých objektov. Určite všetci, čo pracujeme na železnici, máme záujem, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia ľudí. A tiež k prípadným škodám, ktoré by mohli vzniknúť.