Preložené trate

Pod hladinou Liptovskej Mary

Aj vy ste strávili leto na brehu liptovskej priehrady? Možno ste si ani neuvedomili, že aj tam dole, pod vodnou hladinou, sa kedysi preháňali medzinárodné rýchliky a hrmotné nákladné vlaky? Veru, nebolo to ani až tak dávno. Keď sa koncom päťdesiatych rokov plánovalo vybudovanie veľkej priehrady na Váhu, teoreticky prichádzali do úvahy dve možnosti s vhodnými geologickými podmienkami. Najlepšie terénne podmienky má Strečnianska úžina, riešenie by však pochovalo nielen mnohé obce, ale aj mestá Vrútky a Martin. Preto padla konečná voľba na druhú alternatívu - dnešnú Liptovskú Maru. So stavbou veľkých vodných nádrží idú ruka v ruke stavebné uzávery v obciach, nervozita, protesty a napokon evakuácia. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vláda ČSSR definitívne rozhodla o výstavbe Vodného diela Liptovská Mara uznesením zo dňa 16. augusta 1961. Asi od roku 1969 sa presídlilo 13 obcí. Stavebné dielo si vyžiadalo aj preložky komunikácií. Okrem ciest sa prekladala i dvojkoľajná elektrifikovaná trať Žilina - Košice, pre ktorú museli v údolí Váhu nájsť novú, 17-kilometrovú trasu. Túto neľahkú úlohu dostali pracovníci Železničného staviteľstva Bratislava. Stavbári na novom úseku namontovali 76 kilometrov koľajníc, zabudovali 6 provizórnych a 12 definitívnych výhybiek, 49 680 betónových podvalov, 22 080 drevených podvalov a nasypali 90-tisíc kubíkov koľajového štrku. Okrem toho vystavali 7 mostov a 2 provizóriá. Z technického hľadiska je na preloženom úseku zaujímavo riešená zemná hrádza vyrovnávacej nádrže Bešeňová, ktorá zároveň slúži ako násyp železničnej trate. Trať dohotovili na prelome marca - apríla 1973. Pravidelné elektrické vlaky sa po oboch nových traťových koľajach rozbehli 5. apríla 1973 a zároveň s tým utíchla doprava na starej trati. Po jej demontáži sa stavebné práce už mohli naplno rozvinúť v celej šírke údolia. Váh sa ešte naposledy vzoprel voči tým, ktorí ho chceli spútať, 30. júna 1973, keď povodňová vlna porušila práve sypanú predhrádzku a o 20.40 hod. sa predhrádzka pretrhla v šírke asi 12 metrov. Práce na priehrade však úspešne pokračovali a v apríli 1975 sa začalo napúšťanie obrovskej Liptovskej Mary s kapacitou 360 miliónov kubíkov. Studená voda vtedy navždy pochovala trasu starej železnice a spolu s ňou aj zastávku - nákladište Parížovce (pôvodne stanica) a ďalšiu zastávku Liptovský Trnovec.