Stíhačky ovládané myšlienkami?

Muž stroj. Ako inak nazvať pilota, ktorého mozog je prepojený s riadiacimi systémami lietadla? Armáda USA sa netají víziami, ktoré pripomínajú fantáziu tvorcov filmov Matrix alebo Terminátor. V hre nie je nič menšie než vývoj rozhrania človek-stroj, ktoré by umožnilo prenášať obraz, povely, zvuk či rôzne signály. Pilot vojenského lietadla by potom mohol ovládať svoj stroj prostredníctvom myšlienok, teda oveľa rýchlejšie a pružnejšie. Sám by pritom nemusel opustiť bezpečie podzemného bunkra. Vedci z hlavnej výskumnej a vývojovej organizácie amerického ministerstva obrany DARPA predkladajú ešte odvážnejšiu víziu. Podľa nich nie je ďaleko deň, keď budú spolu na diaľku komunikovať dva ľudské mozgy. Agentúra venuje neurovedám intenzívnu pozornosť od roku 1990. Prelom však prišiel až vlani, keď jeden z výskumníkov publikoval prácu, ktorej ústredným hrdinom je „robopotkan“. Pomocou elektród implantovaných do zvieracieho mozgu dokázali vedci rozkázať živému potkanovi, aby zahol vpravo či vľavo, skočil cez prekážku či sa šplhal. Môžu ho týmto spôsobom navigovať v bludisku. Robopotkan ukázal, že informácie možno dopraviť prostredníctvom elektrických signálov priamo do mozgu zvieraťa. Reakciou na tento pozoruhodný výskum bolo práve vyhlásenie spomínaného programu.

Robopotkan je pritom iba začiatok. Neurológ Miguel Nicolelis preniesol singály zaznamenané v mozgu opičky mirikiny na diaľku do robotickej ruky. Opička tak riadila vzdialenú umelú končatinu iba prostredníctvom svojich myšlienok. Časopis Nature sa zmieňuje aj o ďalšom, doteraz nepublikovanom výskume: pokusné makaky vraj nielen ovládajú umelú ruku na diaľku myšlienkami, ale dokážu vnímať aj informácie, ktoré robotická končatina posiela do ich mozgu. Opcie sa teda neučia pohybovať mechanickou rukou tým, že sa na ňu pozerajú a zisťujú, ako reaguje, ale tým, že ju „cítia“.

Iní bádatelia študujú reakcie mozgovej kôry na zrakové a sluchové podnety. Od týchto výskumov si sľubujú , že raz umožnia „posielať“ do mozgu fotografie a zvuky. Ďalší tím sa pokúša zostrojiť umelý hipokampus, časť mozgu zodpovednú za ukladanie informácií do pamäti. Na konci reťazca môže byť veliteľ, ktorý telepaticky oznamuje svoje rozhodnutia podriadeným, či pilot, do pamäti ktorého možno naprogramovať zložitý letový manéver.

Mnoho vedcov financovaných organizáciou DARPA považuje jej výskum za fantastický a len málo je takých, ktorí pripúšťajú, že armáda je blízko k dosiahnutiu konečného cieľa. Vojenské kruhy pristupujú k vede veľkoryso a s fantáziou: výskumníci vďaka tomu môžu študovať problémy, na ktoré by im civilný sektor peniaze neposkytol. Výskumy však v každom prípade môžu už čoskoro priniesť pokrok medicíne.

(hdc)